Áno, sú tu.
Sú oblečení do žltočiernych pruhov, dobre vyzbrojení, ale nie je potrebné s nimi bojovať. Do roku 1989 sa nás akosi báli, ale po zmene politických pomerov k nám vyrazili vo veľkých húfoch. Argiope bruennichi, križiaci pásaví.
Obľubujú slnečné mieste, sú predsa z Palestíny a živia sa predovšetkým kobylkami. Pária sa v júli a v auguste, samičky potom vytvoria dva alebo tri veľké hnedé kokony s tristo až štyristo vajičkami. Dvesto križiakov – samičiek, nakladie na druhý rok opäť tristo až štyristo vajíčok. U nás už viac ako dvadsať rokov. Podľa tzv. „lykožrútového zákona rozmnožovania hmyzu a inej hávede geometrickým radom“ by sa u nás malo narodiť tento rok také množstvo križiakov, že by o štrnásť núl prevýšilo váhu našej Zeme.
A ja som tohto roku horko ťažko našiel jedného.
Niečo neplatí. Alebo funguje „lykožrútový zákon rozmnožovania hmyzu a inej hávede geometrickým radom“ prezentovaný lesohospodárskymi skupinami a z križiakov by už mal byť dávno KRÍŽ tieniaci celú našu Zem. Alebo neplatia základy elementárnej matematiky.
Neviem ako vy, ale ja verím viac matematike.
