Vo Vajnoroch žijem celý život. Mám rád charakter našej mestskej časti. Často spomínam, ako sme pravidelne chodili na Vajnorské športové letisko. Fungovalo v rokoch 1923 až 1951 a následne tam pôsobil aeroklub. Rozlohu má 90 hektárov, čo je asi 56 futbalových ihrísk. Chodili sme tam pozorovať modelárov, parašutistov či letcov, púšťali šarkana. Ozajstný zážitkom bolo, keď nás v zime otec ťahal autom na lyžiach alebo boboch.
Téme letiska sa venujem dlhodobo. Objavili sa plány, že tu má vzniknúť obytná štvrť a v roku 2018 som sa stal predsedom vajnorského petičného výboru a inicioval som referendum, aby si ľudia sami povedali, čo chcú.
Proti zmene starého letiska na sídlisko hlasovalo 1662 dospelých obyvateľov, čo je viac ako mandát zvoleného starostu.
Účasť bola necelých 36 percent, kvórum sa nedosiahlo. Na voľby vo Vajnoroch pritom chodí cez 50% obyvateľov.
Termín referenda nebol v deň komunálnych volieb, ako občania požadovali v petičných hárkoch, aj vďaka zastupiteľstvu vtedajšieho starostu Jána Mrvu, ktorého členom bol aj súčasný starosta Michal Vlček.
S novou výstavbou napriek tomu nesúhlasilo 96 percent hlasujúcich.
Letisko sa následne stalo najväčšou témou v našej mestskej časti v minulých komunálnych voľbách. Nedávno som na mojom facebooku informoval o požiari v areáli. Letisko sa niektorí dlhodobo snažia prezentovať ako tzv. brownfield, čo považujem za nezmysel.
Rozhodol som sa k téme letiska vrátiť a pre ctených čitateľov môjho blogu som pripravil články. V tomto sa venujem možnému začiatku jeho konca.
Od Ďurkovského a Zemanovej
Príbeh konca Starého letiska vo Vajnoroch sa začal písať v roku 2004. Vtedy ho získala akciová spoločnosť Letisko M. R. Štefánika, ktorú ovláda štát. Rozhodol o tom vtedajší minister dopravy Pavol Prokopovič za SDKÚ - DS. Dozornú radu tvorili nominanti ministerstva, polovicu z nich vymenoval samotný minister.
Mesto Bratislava však počítalo s letiskom vo svojom návrhu územného plánu a neúspešne sa ho od štátu pokúšalo získať. Vtedajší primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský za KDH aj samotné Vajnory žiadali Prokopoviča, aby podpísal prevod na mesto. Odmietol to s tým, že Vajnorské letisko bolo súčasťou veľkého letiska a primátora ignoroval. Vláda ho vyzvala, aby pripravil podmienky bezodplatného prevodu infraštruktúry regionálnych letísk na samosprávy krajov a mestá.
Vtedajšia starostka Vajnor Anna Zemanová s podporou koalície DS, DU a SZS, dnes poslankyňa parlamentu za SaS vtedy povedala, že Prokopovič pripravil zákon umožňujúci voľne rozhodovať o tom, ktoré miestne letiská odovzdá samospráve a ktoré dá do správy nových akciových spoločností vytvorených jeho ministerstvom. To bol funkčný zánik Vajnorského letiska.
V roku 2006 vláda rozhodla o jeho predaji a pozemky kúpil izraelský investor za 1,6 miliardy vtedajších slovenských korún to je 53 110 270 eur, potom ešte niekoľkokrát zmenilo majiteľa.
Nový majiteľ ešte v roku 2011 požiadal magistrát o zmenu letiska na sídlisko s podporou mestskej časti na čele so starostom Mrvom.
Vo Vajnoroch žije viac ako šesťtisíc ľudí.
V roku 2014 sa Vajnory vyjadrili, že so zmenou súhlasia.
Keďže vedenie mestskej časti konalo v rozpore s verejným záujmom, už v roku 2016 som ako poslanec žiadal starostu a poslancov, aby vyhlásili referendum a obyvatelia sa mohli vyjadriť či chcú novú štvrť.
Čo bol môj prínos v prípade letiska?
Keďže moja iniciatíva vyhlásenia referenda priamo poslancami miestneho zastupiteľstva sa neujala, požiadal som ich, aby sa pripojili k deklarácii proti zmene územného plánu, ktorú som inicioval. Môj návrh znenia nedosiahol v zastupiteľstve požadovaný konsenzus.
V tom čase bol Vlček okrem poslanca aj predsedom stavebnej komisie a mal najsilnejšie slovo medzi poslancami Mrvu. Až keď bolo jasné, že verejný tlak silnie, poslanci pristúpili na dohodu a podpísali sa pod otvorený list primátorovi Ivovi Nesrovnalovi (nezávislý). List čiastočne vychádzal zo zmienenej deklarácie proti zmene územného plánu, ktorú som podnietil. Približne v tomto čase začal Vlček a ľudia okolo neho "imitovať" odpor proti zmene územného plánu. Dôvodom bolo, uvedomenie si, že verejný tlak nemôžu ustáť, keďže príprava referenda už bola v plnom prúde. Ešte pred jeho konaním sa mi v zastupiteľstve podarilo pretlačiť odpor schválením uznesenia, ktoré zmenu územného plánu odmietlo. Neskôr bol tento dokument "zneužívaný" na potieranie významu referenda, ale nedali sme sa odradiť.
Zmena územného plánu
V septembri 2018 niekoľko týždňov pred komunálnymi voľbami chcel bratislavský magistrát meniť územný plán mesta, no komisia pre územné plánovanie ho schváliť neodporučila, bolo to aj na základe vyvolaného verejného tlaku súvisiaceho s vyššie opísanými udalosťami.
"Podstata nezvrátiteľného procesu nastala v roku 2006, keď predchádzajúce zastupiteľstvo schválilo zadanie na vypracovanie štúdie na zmenu územného plánu z letiska na sídlisko," argumentoval vtedy v miestnych novinách vtedajší starosta Ján Mrva, ktorý v tom čase kandidoval za primátora hlavného mesta a ako svojho nástupcu pretláčal súčasného starostu Vlčeka.
Ďalej sa vyjadril, že rozhodovanie o zmene územného plánu je v kompetencii mestských poslancov. Tvrdil, že premenu letiska na sídlisko zvrátiť nemohol a uviedol, že výsledky vajnorského referenda pre mestské zastupiteľstvo nie sú záväzné. Celú vec označil ako „vytĺkanie politického kapitálu“.
Podľa tvrdení Mrvovej predchodkyne Zemanovej z médií, schválenie zadania nijakým spôsobom nezakladalo samospráve povinnosť obstarávateľovi štúdie vyhovieť. "Slúži na to, aby sa obec vedela správne rozhodnúť a posúdiť, či zámer je v súlade s komunálnymi záujmami, v súlade so životným prostredím.“ Spomenula si tiež na to, ako sa nový majiteľ pozemku prišiel predstaviť na miestny úrad. Informovali ho, že väčšina pozemku je určená pre šport a rekreáciu, druhá časť pre bývanie a časť pre občiansku vybavenosť. "Prejavil záujem spracovať urbanistickú štúdiu a predstaviť svoj zámer."
Štúdiu však schvaľovalo už vedenie pod starostom Mrvom. Podľa zásad deklarovaných mestom sa územný plán môže meniť, ak je žiadosť doložená kladne prerokovanými urbanistickými štúdiami.
Upozorňoval som vo verejnom záujme
Už v roku 2018 som upozorňoval, že hlavné mesto nemôže donekonečna prijímať územné plány a ich zmeny len na základe krátkodobých záujmov. Infraštruktúra medzi Vajnormi a Račou je poddimenzovaná a sídlisko by ju zhoršilo. Doprava kolabovala už vtedy a stále kolabuje. Plocha letiska je najväčšia svojho druhu v územnom pláne Bratislavy venovaná športu, telovýchove a voľnému času.
Nebránim sa rozvoju mestskej časti, vo verejnom záujme by som chcel, aby aj po aktivitách developera ostal zachovaný účel v zmysle platného územného plánu. Inými slovami, stručne: Ide mi o verejný záujem a platný územný plán. Vždy som aktívne bránil verejný záujem. Developer sa tiež pokúšal v čase dobehu starého miestneho zastupiteľstva podpísať tzv. memorandum o porozumení, a ja som reagoval. Ani jeden z príjemcov môjho listu sa k veci nevyjadril.
Vallo sľubuje, že masívna výstavba nebude
Proti výstavbe na letisku sa vtedy postavil aj Mrvov protikandidát na primátora Bratislavy Matúš Vallo. Na sociálnej sieti napísal, že Vajnory musia zvládnuť tlaky investora. Ten pritom roky sponzoroval nie jednu z vajnorských akcií. Mrva v tom problém nevidel a vyhlásil, že podujatia sponzorujú všetky vajnorské firmy. Spoločnosť však sídlila v Starom meste.
Vallo už ako primátor Bratislavy prípad nanovo posúdil, vyjadril sa, že lokalita by novú štvrť nezvládla. „Zmena určenia v prípade takého exponovaného územia by mala byť až výsledkom komplexnej urbanistickej štúdie pre celé územie. A nie výsledkom rôznych čiastkových zmien a doplnkov, ktoré začnú postupne z tohto územia ukrajovať ďalšie a ďalšie pozemky," tvrdil.
Zmeny bratislavského územného plánu vrátane starého letiska riešili ešte bývalí poslanci mestského zastupiteľstve. Rozhodli, že zmeny v každej lokalite budú posudzovať zvlášť pričom podmienkou bude prerokovaná urbanistická štúdia s kladným výsledkom. Ako už bolo spomenuté, štúdiu v prípade starého letiska odobrilo bývalé vedenie Vajnor na čele so starostom Mrvom. To bolo ešte z roku 2009 a podľa magistrátu bola stará. Informoval o tom aj denník SME.
"Odvtedy prišlo k výraznej zástavbe v mnohých súvisiacich územiach. Nateraz si myslím, že ďalšiu výstavbu už toto územie nedokáže dopravne ani infraštruktúrou obslúžiť," hlásal Vallo.
Nuž, Vallo ako primátor sľuboval, že „nepodpíše“ súhlas s tým, aby cestu pre supermarket Lidl vo Vajnoroch postavili na cudzom pozemku, ktorá je už dnes vybudovaná, „nepodpísal“, rozhodla jeho námestníčka.
Nastúpil Vlček
V roku 2018 sa novým starostom stal Vlček, ktorý bol za čias Mrvu vo Vajnoroch, ako som už uviedol, predsedom stavebnej komisie. A čo urobil starosta Vlček? Iba ide v tendenciách svojho predchodcu Mrvu a pokračuje v jeho práci.
V septembri 2019 do projektu vstúpila ďalšia firma. Táto spoločnosť vyčlenila v súvislosti s bojom s pandémiou sumu 300-tisíc eur pre viaceré bratislavské mestské časti. Príspevok získali aj Vajnory.
Vlani koncom novembra miestny úrad pod vedením starostu Vlčeka informoval o výsledkoch rozboru navážanej výkopovej zeminy do areálu letiska, keďže ju tam začali navážať. Mestská časť dala k žiadosti nesúhlasné stanovisko, no napriek tomu okresný úrad a rovnako magistrát hlavného mesta sa vyjadrili kladne a navážku povolili.
