Nakoniec sme si vybrali zájazd, ktorý trval spolu 5 dní a navštívili sme mestá spomenuté už v názve tohto článku - Rím, Florencia, Verona a Benátky .
Ako tak píšem svoje blogy, tak som zistil, že každý v nich hľadá niečo iné. Jeden by sa radšej dozvedel viac o pamiatkách, druhý o technických záležitostiach a ďalší chce nejaký taký mix všetkého. Práve tento mix väčšinou ponúkam ja : )
Takže späť k výletu. Výlet začal vo štvrtok na obed, kedy sme v ČR nasadli do autobusu, a ten následne pokračoval do Bratislavy. Mali sme celkom dobrý dvojposchodový autobus a dosť pohodlné sedadlá (informácia pre tých, ktorí by sa báli absolvovať takú dlhú cestu). Cesta pokračovala cez Rakúsko a v piatok ráno sme mali doraziť do Ríma. Šoféri autobusu a rovnako aj sprievodkyňa (CK Metal) boli super, dokonca na večeru ponúkali párky za 1,5 € : ) To som ešte nezažil, ale bolo to celkom fajn : ) Autobus bol úplne plný, ale aj napriek tomu hodnotím autobusové pohodlie po 18 hodinách v ňom, ako celkovo vyhovujúce.
Takže Rím, prvý deň výletu
Ráno okolo šiestej sme vystúpili z autobusu na predmestí Ríma a pani sprievodkyňa nakúpila lístky na metro za 3 eurá tam aj naspäť. Nasadli sme na metro a za 30 minút sme boli vo Vatikáne. Tu chcem ale niečo povedať. Sprievodkyňa nás už v autobuse upozornila, že EÚ prijala nejaký nový zákon, a to taký, že sprievodca v danom štáte musí mať príslušnosť daného štátu. Že vraj preto, aby sa „nedeformovala“ história nelokálnymi sprievodcami, ktorí nepoznajú pomery. Síce som o tom zákone nikdy doteraz nepočul, ale príde mi to len ako ďalší z nápadov, ktorým si EÚ úplne zbytočne kazí image. Musím napísať Sulíkovi, aby to zahrnuli do ich manifestu : ) Takže niečo nám naša sprievodkyňa porozprávala v autobuse, ale samozrejme je to stále lepšie, keď to máte naživo na mieste. Spomínam to preto, že v podstate sme si hneď na začiatku výletu uvedomili, že nám sprievodkyňa (pri všetkej úcte k nej, nie je to jej vina) toho veľa „nedá“, a teda sme sa rozhodli opustiť našu skupinu hneď o siedmej ráno a ísť si po svojom. Vyhodnotili sme to tak, že nás naša skupina zdržuje a viac toho uvidíme, ak vyrazíme na vlastnú päsť.
Začali sme Vatikánom, samozrejme krásnym námestím a bazilikou svätého Petra. Vatikánske múzeá sme nestíhali, preto sme sa rozhodli ísť aspoň na kupolu baziliky svätého Petra. Boli tam poriadné rady, ale my sme si to vystáli. No keď sme si už mysleli, že ideme hore, pokazil sa výťah a nikto nemohol ísť hore. Ani my, čo sme chceli využiť schody. Takže po približne pol hodine sme to vzdali a vydali sa do centra starého Ríma. Tak sme pokračovali ďalej okolo Anielského hradu – Hadrianovo mauzóleum. Postupne sme prešli na Piazza Navona, Pantheon, Piazza Venezia, Foro Romano a samozrejme Colloseum. Lístok do Collosea stál 12 € (pre človeka nad 26 a 7,5€ pre človeka pod 26) a platil aj do historickej časti Ríma kde je spomínané Foro Romano. Potom sme pokračovali naspäť k ďalšiemu krásnemu miestu – Fontana di Trevi a ďalej na Piazza di Spagna. Tam sa náš program ukončil, pretože sme sa museli stretnúť na mieste, kde nás nechal autobus. Nebudem písať nijaké konkrétnosti o spomenutých pamiatkách. Ku každej som priložil link, takže sa o tom dá na wiki prečítať dosť veľa vecí. Mne sa páčili všetky tieto spomenuté miesta. Samozrejme viem, že sa v Ríme dá vidieť omnoho viac, ale my sme za ten jeden deň toho viac nestihli, ale aj tak sa nám Rím veľmi zapáčil. Musím spomenúť, že ceny v Ríme ma celkom prekvapili. Čakal som tam vyššie ceny, no celkom sa to dalo. Samozrejme záleží to aj na mieste, kde a čo kupujete. Na jednom mieste si kupíte kávu za 1,5 € a o pár metrov ďalej za 4 €. Taktiež pozor na pouličných predavačov a rímskych vojoakov ktorí Vám dajú prilbu na hlavu a skešujú Vás raz dva : )
Takže tento deň sa pomaly končí, ideme sa ubytovať 15 km juhovýchodne od Ríma. Ubytko výborné, s veľmi pekným výhľadom na Rím a tiež na more v ďalekom pozadí. Na druhý deň vstávame skoro ráno, pretože už o 7:45 odchádzame do Florencie. Tam ale vraj majú autobusy vstup zakázaný, preto ideme opäť len na okraj Florencie a odtiaľ ideme pár zastávok vlakom. Tu sa už ale trošku začnú ozývať hlasy nespokojnejších cestujúcich, ktorým sa nepáči, že sme dorazili do Florencie až o 13:30. Je to trošku pravda. Keby sme mali po prvom dni ubytovanie nie južne ale severne od Ríma, tak by sme tam určite prišli skôr, ale je to už raz tak.
Florencia, deň druhý
Do Florencie prichádzame za dažďa. Opäť sme sa odpojili od skupiny a smerujeme do centra mesta na vlastnú päsť. Je to relatívne malé mesto, takže sa tu niet čoho obávať. Keďže tu nemáme nejako veľa času na múzeá, prvotne využívame všetky možnosti, ktoré sú zadarmo. Ideme do dómu Santa Maria del Fiore. Je to naozaj úchvatná stavba s veľmi zaujímavou históriou, ako aj samotnou kupolou. Po nafotografovaní tohto dómu pokračujeme na Palazzo Vecchio kde dnes stojí nie len radnica, ale aj svetoznáma socha Dávida od Michelangela - je to síce len kópia, ale originál však nájdete v neďalekom múzeu. Ďalej sa ideme pozrieť na most Ponte Vecchio. Vo Florencii by ste mohli stráviť niekoľko dní a určite by ste sa nenudili. Mohli by ste navštíviť múzea a gelérie, no keďže my sme veľa času nemali, rozhodli sme sa zájsť do „prírody“. Vo Florencii je viacero zaujímavých záhrad. My sme si vybrali jednu z nich, ktorá je na kopci a je z nej pekný výhľad na celé mesto. Keď ste v centre mesta, neukáže sa Vám kupola – mimochodom jedna z najväčších na svete – v plnej kráse. Jej veľkosť uvidíte až z nejakého nadhľadu. Keďže na vrtuľník nemáme čas, ideme do záhrady Giardino Bardini. Cestou späť do centra sa ešte zastavíme pri bazilike Santa Croce, kde sú pochovaní velikáni ako Michelangelo či Galileo Galilei. Keby sme mali viac času, určite by sme navštívili múzeum vynálezov Leonarda da Vinciho. Čas však nemáme a preto tento deň ukončujeme. Ubytovanie máme na predmestí Bologne, a preto nás čaká ešte približne hodina a pol autobusom.
Deň tretí – Benátky
Možno teraz čakáte, že hneď začnem námestím svätého Marka. Nie je tomu tak, kým sa na toto namestie dostaneme, navštívime predtým Veronu a ostrovy Burano a Murano. Do Benátok sa dostávame až relatívne neskoro a to o siedmej hodine večer. Ale poďme pekne po poriadku. Ráno pred osmou vyrážame z hotela a mierime do Verony. Vo Verone máme byť približne dve hodiny, čo je relatívne krátky čas, ale určite to dostačuje na to, aby sme sa šli pozrieť na balkón Rómea a Júlie. Mňa osobne tento balkón ničím neoslovil, dokonca som nešiel ani obťažovať sochu Júlie : ). Ale mala tam každopádne dostatok záujemcov. Rómeo by nebol 2x nadšený, keby videl, čo tie davy ľudí s Júliou vystrájajú : ) Okrem tohto miesta sme ešte stihli prejsť námestie, pozrieť si tretie najväčšie koloseum na svete – Arénu a na viac nám už neostával čas. Potom sme sa okolo dvanástej hodiny na obed presunuli do Benátok. Šli sme si pozrieť ostrov Burano – ostrov pri Benátkach, známy tým, že sú tam farebné domčeky. Každý dom tam má nejakú inú farbu. Tento ostrov je celkom pekný a je tam tiež dobrá atmosféra. Tie farebné domy a vodné kanály na tomto ostrove vytvárajú pekné scenérie a na fotkách vyzerajú naozaj dobre. Následne ideme loďou z Burana na Murano. Murano je známe svojou sklárskou históriou a vyrábajú tu známe benátske sklenené výrobky. Túru začíname u miestnych sklárov, ktorí nám na živo vytvoria zo skla nejaké vázičky a potom nás rýchlo pozvú do ich obchodu s 50 % zľavou. My sa však nakupovať nechystáme a preto si ideme radšej pozrieť uličky Murana. Murano nie je až také pekné ako Burano. Preto odporúčam návštevu tohto ostrova len niekomu, kto si chce naozaj pozrieť tieto sklenené výrobky. Ináč tam veľmi nič zaujímavé nenajde.
Z Murana a Burana sa loďou presúvame do Benátok. Konečne Benátky. Máme tam rozchod na približne tri hodiny. Najväčšiu časť tohto času venujeme námestiu svätého Marka, kde je naozaj pekne. Architektonické skvosty dotvárajú aj okolité reštaurácie so živou hudbou, kde hrajú dobrú hudbu. Z námestia svätého Marka pokračujeme do úzkych benátskych uličiek. Keď som ukazoval fotografie z Benátok známym, ktorí tu boli v lete, závideli nám, že sme tam mali tak malo ľudí. V Benátkach je vraj skoro stále tak plno, že sa tam cez tie metrové ulice nedá chodiť, a slabšie povahy tu vraj chytajú klaustrofóbiu : ) Možno sme tam mali relatívne malo ľudí preto, že sme tu prišli až o siedmej večer. Tak či tak, keď tam chcete voľne dýchať, tak tam choďte začiatkom mája o siedmej večer : ) Benátky celkovo hodnotím pozitívne. Majú veľmi dobrú atmosféru a celkovo je to tam veľmi pekné.
Záver
Tak ako všetko, aj tento výlet by sa dal zhodnotiť z viacerých aspektov. Mohol by som hodnotiť služby cestovnej kancelárie, pohodlie v autobuse, atmosféru v Benátkach a neviem čo ešte. Ja by som to zhodnotil z pohľadu človeka, ktorý bol po veľmi dlhom čase na organizovanom výlete. Aj napriek tomu, že hodnotím CK s ktorou sme tento výlet absolvovali veľmi pozitívne, utvrdili sme sa v názore, že je pre nás najlepšie cestovať na vlastnú päsť. Je to oveľa lepšie, pretože sa človek cíti slobodne a má pocit, že toho stihne vidiet oveľa viac. Pretože veľká organizovaná skupina je nemotorná a jednoduché činnosti jej trvajú x krát tak dlho , koľko trvajú jednotlivcovi (x=počet účastníkov zájazdu, ktorých treba čakať za každou križovatkou, WC, semafórom, prechodom pre chodcov a po Y iných činností). K tomu len toľko, že žiaden človek nedokáže tak zdržať človeka, ako človek človeka. Takže ako výlet to hodnotím dobre, ale tento zľavomatový pobyt je určite zaujímavý buď pre menej náročných turistov, alebo pre turistov, ktorí si chcú spestriť víkend : )
Toto je jeden aspekt hodnotenia. Druhý aspekt hodnotenia je hodnotenie navštívených miest v Taliansku. Už pred časom som zistil, že sa mi oveľa viac páči niekde mimo EÚ. Mám pocit, že všetko v EÚ je veľmi podobné a že sa stráca identita jednotlivých štátov. Či je človek tisíc kilometrov severne, alebo južne, je to tam akosi podobné. Preto ma oslovia miesta buď s peknou prírodou, alebo atmosférou. V Ríme som našiel práve túto atmosféru. Preto som veľmi rád, že som tam bol a najskôr by som sa tam ešte vrátil. Vrátil by som sa aj do Benátok – ale tam ta atmosféra bola trochu iná. Menej historická a viac kultúrno-spoločenská : ) Vo Florencii sme boli krátko a preto je to náročné na hodnotenie, ale mňa Florencia veľmi neoslovila. Florencia bola a aj je centrom kultúry – sochy, galérie, záhrady a podobne. V tejto fáze života ma spomenuté miesta až tak úplne nelákajú.
To je všetko čo som chcel napísať. Vidíme sa tu o chvíľu : )
