Tomáš Juričkov
Zmena spoločnosti. Meniť systém alebo pôsobiť na ľudí?
Neraz som sa pri rozhovore o spôsoboch navodenia zmien v spoločnosti prel o to, čím začať. Účinnejšie je vplývať na človeka alebo systém? Posúďte nasledovnú reťaz myšlienok.
Rád poznávam život. Zoznam autorových rubrík: psychológia, politika, spoločnosť, Súkromné, Nezaradené
Neraz som sa pri rozhovore o spôsoboch navodenia zmien v spoločnosti prel o to, čím začať. Účinnejšie je vplývať na človeka alebo systém? Posúďte nasledovnú reťaz myšlienok.
Rozumieme ľudskej duši, aspoň teoreticky vieme, čo znamená dobrý život, ako vyzerá, čo je to zdravie, ako sa človek cíti, vedeli by sme zadefinovať aj podmienky potrebné na dosiahnutie zdravia a tí šikovnejší z nás vedia terapiou a v bežnom živote navodiť uzdravujúce zmeny. Samozrejme v rámci svojej práce, vedeckých výskumov a v kontakte s klientom sa snažíme tieto ideály dosiahnuť. Chýba mi však väčšie vtiahnutie psychológov do celospoločenskej diskusie o cieli jedinca a spoločnosti, ktorý by sme mohli napĺňať.
„Mám ťa rád, ale...“ To „ale“ sú podmienky, po splnení ktorých budem osobu ľúbiť úplne? Celú, takú aká je? Práve čítam knihu o terapii od Karla G. Rogersa. Jednou z podmienok uzdravovania klienta má byť úprimnou láskou a v bezpečnom prostredí prijaté klientovo Ja terapeutom. Aj s chybami.
Všímam si zručnosti Róberta Fica a pokúšam sa ich kategorizovať. Zatiaľ som vytvoril tri kategórie. Prvú nazývam „Neznalosť?“, druhú „O čo mu vlastne ide?“ a tretiu „V čom je fakt dobrý“.
Obchod so zbraňami, ľuďmi alebo drogami už dávnejšie nie je tým najlepším biznisom. Stal sa ním obchod so zdravím. Navyše verejne a legálne. Príjmy môžu byť tak vysoké, že náklady vrátane provízií za „pomoc“ sú len omrvinkami na dne plného koša.
Keď rovnosť, tak rovnosť. Keď ženy majú feministické hnutie, tak muži maskulinistické. Že o čo sa tu pokúšam v spoločnosti mužov diskriminátorov?
Otázku považujem za najkrajšiu, aká mi tohto roku prišla na um. Najkrajšiu, pretože konečne viem, kedy utrpenie nevylučuje šťastie. Snáď ste si už odpovedali a možno sa pozastavujete nad prílišným zjednodušením. Zjednodušujem zámerne kvôli výstižnosti, kvôli zdanlivej možnosti voľby buď – alebo, kvôli neschopnosti prepojiť obe „protiklady“ do jednoty, prípadne nedôveru v morálnosť(svedomie) ako lepšej možnosti.
Všade veľa čítam o ničení Zeme, plytvaní surovinami, využívaní alternatívnych zdrojov a eko- možnostiach. Pomyslel som si, že sa to asi vo veľkom začína diať. Že ľudia kupujú solárne panely, stavajú si zdravé tepelne šetrné domy... No ked som minule bol na výlete po Trnave, videl som niekoľko novopostavených domov a bytov, ale nezbadal som ani náznak. Bodaj by som sa mýlil. Ľudia síce zatepľujú vo veľkom polystyrénom , ale málo sa vracajú k zdravému a úspornému spôsobu, ktorý bol na Slovensku storočia vlastný. Myslím na drevenice a hlinené domy. Síce drahšie, ale podstatne zdravšie a šetria peniaze.(návratnosť je asi desať rokov) Energetická nezávislosť má obrovské výhody v prípadoch aký sa stal začiatkom roka keď došlo k odstávke plynu. Veľmi mi je sympatický spôsob života, ktorý je šetrný k okoliu. Viete, tým že spotrebúvame viac ako si môže dovoliť priemerný občan sveta, berieme si bez dovolenia cudzie. A možno ani nie tak cudzie, ako ukracujeme našich potomkov o toľko, o čo viac si z prírody berieme bez umožnenia jej obnovy.
Včera večer chalani doniesli asi sedem druhov čokolády. To bola zábava. Z každej sme ochutnali a porovnávali, ktorá je chutnejšia. Ochutnávka sa zvrtla k rozhovoru. „Koľko druhov a značiek čokolád poznáte?“ „Biela, čierna, mliečna, smotanová, s karamelom, jahodami…“ Júúúj začali menovať, ani som ich nepoznal. A teraz: „Koľko druhov radosti poznáte?“ Nerozumeli otázke. „Poznáte toľko druhov čokolády a neviete nič o radosti? Chalani. Čokoláda je pre vás dôležitejšia ako prežitok radosti?“ Ani jeden by nevymenil radostný deň za mesiac plný čokolády. Ale „sme takí zavalení rôznosťou prostredia, farbami, tovarmi v obchodoch, výstrahami, normami a povinnosťami, že ani niet kedy popočúvať seba a vidieť rôznosť svojho prežívania. A keď sme náhodou sami v pokoji, zase chceme mnohorakú, ale o to plytšiu rôznosť prostredia. Je ako droga, ktorá nedokáže uspokojiť túžbu prežiť niečo hlboké, čo si sami budeme ceniť. Preto žijeme v kolobehu mnohých plytších zážitkov miesto hlbšieho a hodnotnejšieho prežitia radosti, smútku a rozvíjania svojich citov.“ Zhodli sa.