Môj výlet

Toho dňa som si zbalil batoh. A po zbalení som bol pripravený.Vyrazený.Stojaci na stanici.Čakajúci na vlak.Cieľová stanica malá.Dedina zastavaná identickými domami. Všetko natreté, pevné, večné. Dedina kvalitný materiál zbožňuje a dedina býva materiálom za nocí mesačných penetrovaná. Bo pevný je tak akurát a trenie jeho príjemným býva. Cestička upravená moje nohy poľahky niesla. I kostolík priateľsky sa na mňa podíval.Potôčik tuzemský čistou vodou oplýva a žblnkotom svojim pútnika potešiť vo zvyku máva. Ech srdce zdravo bije v tomto kraji!Autíčko pred každým domčekom stojí. Vyčesané psíča na všetkých trávnikoch spinká.Tváričky domorodé. Grily rozpálené. Balenia toho i onoho v komore svôj kútik majú.Tie vône!To ticho!Tá cesta...Cesta rovinou viedla. Pravdupovediac som sa ... Vetvičky, kamienky, jašteričky, ďatelinky...tik v pravom oku a pľuzgier na päte...ja som sa nudil..miestami mucha či muška...cyklisti v prilbách zoradení do šíku-dominantný muž nasledovaný manželkou nasledovaná dvomi chlapcami...konské lýtka...klepkanie volki-tolki... kvapka potu vniká do oka...vrátim sa späť vravím, nie zotrvám vravím si a dojdem do cieľa, nie vravím, nemá to význam, uschnem opretý o strom, vrátim sa zotrvám, pozriem sa ďalekohľadom na skalu, zoderiem si nohy -spálim si krk- dehydratujem sa- zovrie mi mozog, vrátim sa a na stanici počkám na príchod vlaku, tak ako sa patrí, cestou ku kaplnke určite niečo zaujme, odvedie pozornosť, vzruší-prinajmenšom rozruší-nejaký človek- možno blázon-najlepšie blázon-úplný-nahý-s vybitým zubom-tí sú najlepší- znesiteľní-majú skvelé historky-žiadne autá-poistenia-ikey-naozajstné historky-pálenkou rozsekaný mozog zaujímavo deformuje-o konci skazenej cigánky ako ju našli v potoku s igelitkou-trest boží ju neminul-o vypasených pozvracaných zubároch-o požiari v miestnom konzume-to by som si vypočul-ja sa však vraciam-nečakane sa otáčam, už žiadne kaplnky ani krajinky ani slniečka ani hájiky,už definitívne, pevne rozhodnutý kráčam ako naozajstné nepredstierané mužstvo s plánom. Ký fras?Znovu dedina. Na stanici hlučný starec, jazdieval som,, vraví touto trasou do B., aj s Dušanom, ten to má za sebou, veľa pil, niesol som mu truhlu, pracoval som v papierňach v B., dobrá robota aj kúpele aj jedáleň ušla, tiež pracuješ v papierňach?, a kde teda pracuješ?, a kde si bol?, kaplnku si videl?, máme tu pekný kraj, len čo z toho, to nie je všetko, baráky tu nastavali, kvôli vzduchu a tichu, deti vyrastú zdravé, čo by nie, pravda vyrastú, čo z toho, márnosť, nech rastú, aj my sme rástli a vyrástli a hádam aj pomrieme, nie?, čo?, hahaha, cintorín pre desať plukov aj viac, vravím márnosť, idem ja pomaly, šťastnú cestu-dovidenia vravím, ako ináč a sedím a čakám.Čo sa stalo s výletom? Vyčerpal som jeho čaro predčasne? Som vampír výletných prekvapení? Nezrengenoval som ho/výlet/ príliš?Bola kaplnka skutočne nedosiahnuteľná? Podcenil som vari význam pevnej obuvi? Mal som nedostatočný prísun tekutín? Starec-deti-cintorín ma vrátili na štart? Tieto otázky ma trápili počas spiatočnej cesty, zebrovaný rytmom vlaku a svetlohrou, unášaný a vtlačený do sedačky som márne hľadal odpoveď.