Posadí sa na lavičku. Predstiera písanie esemesky. Upraví si neposlušnú ofinu. Snaží sa myslieť na niečo pozitívne. S prehnanou razanciou vstane, uchopí tucet tašiek a cupitá svojou cestou. Už ju nikdy neuvidím. Dvakrát do toho istého nákupu nevkročíš.Ír, opitý od včerajšej noci Ír smutne sleduje neznáme mesto. Čo krok vpred to dva nabok a jeden späť. Tým, do ktorých nevrazí, tým patrí jeho sorry. Včera ležal spolu s kámošom pri veľkom kostole, akési svetlá a smiech a potom všetko po starom, pekne po kolenách stále dokola tá istá dlažba a zima, tá bola až do rána. Nie, za dvadsať euro mu nedá. Zívajúci tuční cigáni pokukujú po jeho vreckách. Toto je však dobré mesto, vo vlasoch má zapletené informácie a teplé dlane. Zavedie až do hotela. Poskakujúci pankáči pijú to čo zaobľuje ostré hrany a rozťahuje nohy. Vyklamané a vyčórované pamäte čerpajú z vlastných zdrojov a tak vznikajú zaujímavé včerajšky a urevané dopoludnia. Tí čuráci v bavorákoch tie vyleštené do hysterických krištáľov výklady. Pozri sa na to zviera- žerie menu pre dvoch. Do lebky si nalieva rozomleté párnokopytníky. Netuší, že pank je cesta pravdy. Pozri sa dnešku do ksichtu a strach ti rozdrví hrudník. Ráno ťa, šedivého bastarda, zavedú do blázninca. Srdečný pozdrav a skoré uzdravenie Ti praje Tvoja pracujúca rodina. P.S. Tisícku si každé ráno rozmixuj s nízkotučným jogurtom a nezabudni na pomaranč. Jemne, po zem predklonený, v dobrej nálade fajčím cigarety. Odolávam mámeniu zasunúť si ruky do vrecák a tak trochu myslím na pivo a vodku a na všetko dobré a dostupné. Môj obojok zvoní a jedinec na druhej strane signálu sa nadychuje, pretože rozhovor so mnou je vždy pichľavý. Mám v očiach bodliaky a v ústach nedožutú pravdu. Keď ju vypľujem, Zem sa nakloní. A na horizonte najdlhšej zo všetkých ulíc koktavý bubeník oznámi koniec všetkých ružových ciest. Tie totiž, k preveľkej radosti mnohých, začínajú a po mnohých prečítaných stranách aj končia v náručí ružovej, no predsa sekanej.
Ružová sekaná
Sám sebe ikonou, v poriadnom predklone, presekávam centrum. Peňazí mám tak akurát- ani málo ani primálo. Slnko ma tlačí pekne do chrbta, nereže mi oči. Nie ako tým čo mi idú oproti. Napríklad tá slečinka oproti /dni Marianne začali/, tá je celá hotová. Radosť z nakupovania skrížená s komplikovaným večerným programom, hladom a jeho nárokmi ju unavujú.