Podišiel ku mne akýsi znečistený mužíček a povedal: ty môj obchod čórovať, moje lóve brať a potom za ne vodku piť? Je pravda na mojej strane, nemýlil sa?Jeho nehoráznosť ma zaskočila…: -nie, odpovedám však úctivo, ja čórkami telo neživiť. Ja lopatou a fúrikom lóve čarovať. - Mne jedno je lopata- nedal sa mužíček- a jedno je fúrik. Mne obchod kradnúť a ty to byť!- Ja ani neviem, kde máš obchod, človeče…- Ale vieš. Moja žena ťa videla. A potom plakala. A potom plakať ja. Deti tiež nahlas plakať. Celá rodina šokovaná a Boha o spravodlivosť prosila. Plakali sme a vodku pili. A Ježiš vkročil do príbytku nášho krokom neistým a Duch svätý za ním…svetlo zalialo tváre naše. Ja zastrelím ťa na fleku, darebný človek!- Kýho boha, kýho besného psa- zavrčal som…Mužíček vzápätí vytiahol pištoľ a strelil mi do brucha.Od zúrivosti som roztrhol obliečku na vankúši a viac som nezaspal. Mužíčkovo počíňanie mi vŕtalo hlavou. No a potom som vstal, vypil kávu a odšmatlal sa na naozajstnú stavbu naháňať lóve.A tlačil som fúrik jedným smerom plný tamtoho a druhým smerom plný onoho. A vedro potrebovalo vodu a tak som ho naplnil. A následne som ho odniesol chlpatému mužovi a ten s ním naložil v súlade s jeho predstavami. A lopatou som plnil svoju povinnosť. Aj klinom a kladivom. A potom: Tlačil som fúrik.Netlačil som fúrik.Netlačil som fúrik.Tlačil som fúrik. Uchopil som dosku prešpikovanú klincami a spomenul si na fúrik. A potom som dosku zlostne odhodil. Na obed som pojedal hermelín a zapíjal ho pivom. Myslel som na fúrik. Zazerala pritom na mňa skupina podnapitých deciek. Od aktu násilia ich odradzovali moje predlaktia. Zlatý inštinkt. Vrátil som sa k fúriku. V najbližšej dome s ním vstúpim do zväzku. Budeme partneri. Registrovaní. Čo na to povie rodina?Muž na lešení dopil pivo a uľavil si bohatierskym grgnutím. Vystrašil tým pár holubov a zaujal skupinu turistov.-Oh my god! – vykríkli návštevníci Prahy…-Haha-, zasmial sa zaujímavý muž na lešení. -Haha – zasmiali sme sa aj my.A v tej chvíli ma ovládol pocit kostrbatého, zo železa a dreva zbúchaného šťastia. Bude dobre, pomyslel som si.
13. aug 2006 o 13:30
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 519x
Bude dobre
Začalo svitať. Zistil som to cestou na záchod. S hrôzou som si uvedomil, že už jasne rozoznávam obrysy stola, stoličiek, umývadla a všetkých tých ostatných kuchynských harabúrd. Utiekol som preto do postele a pokračoval v spánku.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(16)