Ťažký deň

Sedel som v parku a čakal na kámoša z mokrej štvrti. Iných akosi nemám, od puberty ma priťahujú len asociáli, gambleri a alkoholici. Tie ľahko stráviteľné, prognozovateľné charaktery nie sú pre mňa. Spoľahliví a dobrosrdeční jedinci ma nudia. Opuchnuté tváre ožranov. Vyhýbavé pohľady neurotikov. Trasúce sa ruky po celonočnej rulete. Pokrčené, tisíckrát prekontrolované, chybné tikety. Osemdesiattisíc za dvacku.Vždy jeden zápas a je to celé v riti. Prepité nájomné. Zdesené pohľady v supermarketoch. Tieto detaily mi imponujú. Zrejme som sa v tej prekliatej puberte porúchal.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Hej park. Zle maskovaný slnečný sadizmus. Decká vreštia lebo toto a hento a mamičky nie a nie pochopiť a vyhovieť. Obrovská doga oňucháva teriéra. Teriér sa trasie ako osika. Bezočivý vták svojimi fekáliami znehodnocuje moju košeľu. Nenápadným pohybom vyťahujem vreckovku a vraciam košeli stratenú dôstojnosť. Je štvrť na osem, ten Józef mešká rovnú štvrťhodinu. Pristupuje ku mne nejaký houmlesák. Aká rutina. Chce cigaretu, drobné? Chce ma požiadať o ruku? On však strká ruku do vrecka a vyťahuje solídnu čórovanú kudlu. Dal by sa ňou podrezať dinosaurus.Prosím ťa, nenašiel si tu peňaženku ? Takú hnedú? Takú normálnu? Včera som ju tu stratil…Zhypnotizovaný nožom v jeho nervóznych rukách odpovedám: sorry, teraz som si sadol a fakt som ju nevidel…Takú hnedú…včera som ju tu stratil, určite ti vravím.Je mi ľúto…naozaj som ju nevidel…kam ma ten čurák bodne? Do krku? Do hlavy, ako v béčkovom horore? Alebo ma sekne? Kde je verejná bezpečnosť? Kde je komisár Rex? Koľko stojí stredne veľký kameň? Je to delírium toxikomana alebo sa jedná o alkoholika? A nemáš dvacku, kámo?Mám len papierovú dvestokorunáčku. Poslednú. To nech ma radšej zabije. Nedám. Sorry, nemám, všetko som prepil. Čakám na kámoša…A nepozrieš sa ešte raz?Ukazujem mu peňaženku. Je prázdna . Hotovosť totiž frajeri nosia vo vrecku. Myslím, že aj socky a cigáni, budiž mi odpustené… Zastretým pohľadom skúma moju tragickú tvár.Máš šťastie, že mám dobrú náladu. Mám narodeniny…Vysrať sa na tvoje narodeniny, vysrať sa ti na hlavu, prebehlo mi hlavou.Navonok som však tragický študentík, plný komplexov, onanie a debilných názorov...Houmlesák rozpačito mrmle a vzdychá. Kalkuluje. A nakoniec ma ten všivák opľúva na košeľu…Odchádza. V amoku ho chcem po hlave prasnúť nejakým tvrdým, ťažkým predmetom. Veď počkaj, bastard- myslím si- sa ešte stretneme, sa porozprávame…Odchádzam aj ja. Volám kámošovi- vraj ho zastihla tramvajová výluka. Určite je to pravda. O polhodinu v Nekázanke…Do toho pajzlu chodia fašisti čo pijú rum z pivových pohárov. Vyšinutí plachí mužíci, čo šľapú na Václaváku. Spitiny tam spia pod stolmi. Jednej upršanej noci ma tam balila rovesníčka mojej mamy. Plakala keď som odchádzal. Odhadnúť čas je tam problém. Pivo za sedemnásť káčé. Triezvy som ten nonstopáč ešte neopustil. Pozitívne miestečko. Skoro ako cukráreň.Záver toho dňa nestojí za reč. Cestu domov som pravdepodobne vyňuchal.Snívalo sa mi o spievajúcom orangutanovi a akomsi pästnom súboji. Prehral som , pretože vo sne boxovať nedokážem. Nefungujú mi v ňom totiž nohy. Aká škoda.