Vladykov zlatý dážď

Vladyka-stvoriteľ varí huspeninu. Nad ohniskom visí vaňa s vriacou vodou do ktorej vladyka postupne vloží pár bravčových hláv a zo dvanásť kolien. Vladyka sa porozhliadne po šírošírej stepi.Vladyka sa posadí. Z húštin jeho brady nesmelo vykukne mláďa gorily.Vladyka gorilu okríkne a tá zalezie späť.Vladyka privodí noc a huspenine sa viac nevenuje. V tme absolútna sa napcháva kašou z hliny a slanej vody.Vladyka kŕčovito dávi, prvé supernovy Mliečnej dráhy začínajú svoju púť. Vesmírnym prázdnom zaznieva vŕzganie nákupných košíkov – ľudstvo dospelo. Davy rovných a rovnejších sa zásobujú na týždeň dopredu.Vladyka bledý močí do vlastných zvratkov, nasadá na tricykel a preraďujúc na ľahší stupeň mizne v hmle.Na Janíčka padá zlatý dážď. Peťko otvára ústa a zlatý dážď pije. Tomáško zostáva Tomáškom za každých okolností a zlatému dažďu neverí. V jeho hlávke tichúčko vrčí strojček rozumu. Tomáško s jeho pomocou poznáva éter a výsledky si zapisuje do poznámkového bloku s predkreslenými okrajmi. Tomáško raz bude učiteľom.Peťko trhá jabĺčko a Janíček si na Total Gyme buduje kardiovaskulárne rezervy.Zlatý dážď pominul v súlade s Budhovým učením, kosti Janíčkov a Peťkov znova žijú a držia ich telá vzpriamene. Veterné počasie mi vysušuje pery a tie praskajú a krvácajú. A tak si ich oblizujem a pokračujem v nenáročnej ceste rovinou. Lúče infantilného slnka sa odrážajú v objektívoch turistických digitálov a dotvárajú tak atmosféru všeobecnej znášanlivosti a mieru. Tá plejáda dojmov ma raz odrovná, o tom niet pochýb- jedného dňa zo mňa vykukne Roman číslo dva a začneme spolu chodiť na pivo či na plaváreň.