Možno odvtedy, čo som prestala veriť v silu a v existenciu najvyššieho, žijem si pohanským bezstarostným životom, stali sa per mňa Vianoce akýmsi stereotypom, akýmsi obdobím, ktoré prichádza vždy na sklonku starého roka. Odvtedy cítim vo svojom živote malý kúsok prázdneho miesta. Neviem definovať prečo, netrúfam si uviesť dôvod, skrátka to niekde v sebe cítim.
Moja radosť z darčekov, narodenia Ježiška ( ktorý sa, podotýkam podľa historických dôkazov, narodil niekedy na jar ) či z vianočnej atmosféry sa niekam, veľmi ďaleko pravdepodobne vytratila. To potešenie ako kedysi.. Hm..
S nakupovaním darčekov sa veľmi neponáhľam, čakám na poslednú chvíľu, nekupujem ich s dostatočným predstihom ako ostatní. Pravdupovediac, neobdarúvam z lásky, skôr z povinnosti – lebo sa to patrí. Texty vianočných kolied sa mi neskutočne hnusia, a to myslím doslovne.
Vianočná nálada? Po tej v mojom prípade ani pes neštekne.
Ani vtedy, keď za odniekiaľ vraciam domov, necítim tú známu vôňu Vianoc ani ihličia, ani pocit pokoja.
Každého len dráždim a provokujem, už neraz som si za svoje reči ohľadom tohto ( že vraj ) krásneho obdobia v živote každého veriaceho kresťana, vyslúžila poriadnu „hubovú polievku“.
Koľkí ľudia sa netešia na sviatky pokoja a lásky? Myslím, že ich nebude tak veľa.
Veď čo by dali mnohí iní za vianočného kapra s kopou kostí, vysokokalorický zeleninový šalát, do kalichu páleného a rodinnú pohodu s hádkami, kto bude kde sedieť..
Aj keď.. Nuž mám za čo ďakovať..
Mám zdravie. Som relatívne zdravý človek. Čo by dali iní za to, keby sa aj oni mohli hrdo pýšiť, že ich netrápi žiadna dedičná choroba alebo nevyliečiteľný vírus.
Mám rodinu.. Skvelých rodičov, ktorý sa o mňa vždy starali s obrovskou láskou. Nemôžem povedať. Záleží im na mne. Viem to. No často si to neuvedomujem. Skôr ich beriem ako samozrejmosť.
Mám prirodzenú inteligenciu, povedala jedna slečna, ktorú si napriek všetkému vážim.
Som však uponáhľaná, nesústredená, s myšlienkami nasmerovanými len na MOJE povinnosti, MOJE štúdium a vzdelávanie, MOJE problémy.. Už ani neviem kedy naposledy som sa zaujímala o niekoho iného.
Toto je čas, kedy sa síce necítim ako väčšina, vďačná za každú drobnosť ktorá mi „cvrnkne“ do nosa, som optimista – optimistický realista a mám hlavu plnú plánov zmeniť sa. Zmeniť sa k lepšiemu..
