Ľubica Juriňáková
Ako kvety vädnú..
Ďakujem náhodám a mojej nevedomosti hrať piškvorky. A ďakujem aj za to, že v ten podvečer som sa premohla vstať z postele a ísť na prednášku z informatiky. Nenamaľovaná a bez podkladov..
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Po páde bála som sa znovu vzlietnuť. No vzlietla som! A poriadne vysoko.. Stratená v čase, zmätená v dave. Celkom maličká čakajúc naplniť vlastný osud a ľúbiť samú seba so všetkým čo mám. Nech je svet aký chce - neprestanem veriť v dobrotu a oddanosť. Zoznam autorových rubrík: Hodné zamyslenia, Na kus reči, Príliš moje, Rýmy bez rýmov
Hodné zamyslenia
Ľubica Juriňáková
Keď som sa rozhodla ožiť..
Prestaň už konečne zadržiavať dych pod vodou! Vynor sa spod nej a začni zhlboka dýchať. Tak, ako je to pre teba prirodzené. Tak, ako to potrebuješ aby si prežil..
Ľubica Juriňáková
Čiara
Obklopení bielym prachom, beží popri mne a o chvíľu ma míňa. Pošmykne sa a spadne. Vstane a opráši sa, hlasno sa pritom smeje do tmy.. Naťahuje ku mne holé ruky a s úsmevom na tvári ma ubezpečuje, že to zvládneme. Núti ma vložiť moje dlane do tých jeho studených, no ja ich len zasuniem hlbšie do vrecka. Rozplačem sa a zlomeným hlasom odvrknem, že to zvládnem sama. Typické. Vždy chcem predsa všetko zvládnuť sama, nechcem veriť sile ramien iných ľudí. Úprimne sa mu dušujem, že sa cítim byť k ničomu. On sa zháči a povie, že som tá najlepšia na svete. Myslím na to aké klišé práve vypustil do sveta.. A tak schovám tvár pred studeným snehom a kráčam hore zasneženou ulicou..
Ľubica Juriňáková
Sila myšlienok
Boli chvíle (a nie je to tak dávno) kedy som nevedela kam v skutočnosti patrím. Chvíle, kedy som o sebe pochybovala a nenávidela sa za to aká som. Často som si pred zrkadlom so slzami v očiach vyčítala prečo nie som taká a onaká. No ak človek zmení pohľad na seba, zmení pohľad na svet , a ten sa pre neho stane miestom nekonečnej hojnosti a inšpirácie.. Nie je to síce voľba jednoduchá. A ak sa tak aj rozhodne bude to určite veľmi zdĺhavé a náročné. Častokrát ho bude strašiť pocit, že celá tá premena nemá význam, ale.. medzi nami.. stojí za to! Stojí to minimálne za pokus..
Ľubica Juriňáková
Život nie je zlý! Stačí ak ho včas pochopíme..
Život sú farby.. Život je pestrosť! Dnes už rozumiem prečo je dôležité obklopovať sa veselými farbami a jesť pestrú stravu.
Ľubica Juriňáková
Každý občas potrebuje vlastné chyby držať pevne v rukách
Hoci o tom dávno viem a pravdivosť mnohých myšlienok mám napočúvanú odzadu dopredu a naopak, ich silu si uvedomím až „po Kačinej svadbe“ - alebo vizuálny návod ako byť sám sebou!
Ľubica Juriňáková
Stretla som človeka..
Dnes nikto nemal čas. Práca, povinnosti a biznis nepočkajú. Tak som sa zase raz vybrala na obľúbené miesto za dedinou, kde líšky dávajú dobrú noc a podvedome som sa tešila na to, že v dnešný večer čosi v hlave potriedim.
Ľubica Juriňáková
Pieseň „The Scientist“ ma raz určite prinúti voňať fialky zospodu..
.. a potom vám poviem, že v tom nie je taký veľký rozdiel
Ľubica Juriňáková
Každý deň stretnúť človeka, človeka stretnúť každodenne..
.. napísal raz Ján Kostra
Ľubica Juriňáková
Ako som v jeden nedeľný podvečer zašla na okraj spoločnosti
Potrebujem cítiť vietor vo vlasoch, slobodu nádychu a nevyhnutnosť výdychu zároveň. Neprestávam..
Ľubica Juriňáková
O tom, ako sa neoplatí robiť si z úst zadok!
Sľuby sa sľubujú blázni sa radujú.. Pripadá mi to prinajlepšom odporné..
Ľubica Juriňáková
.. a že vraj žijeme v rýchlom svete ..
O tom, ako sa z človeka stáva otrok času - Dohodnuté stretnutia, rokovania, návšteva kaderníčky, popoludňajšia cigaretka s priateľmi, hodina vyhradená pre priateľa - všetko dokonale naplánované podľa hodiniek. Keď niečo z predbežného plánu náhodou vypadne alebo sa to jednoducho nekoná.. Čo teraz? Chytá nás panika a strach, obavy.. Nestíham..
Ľubica Juriňáková
Žiť sa naozaj oplatí!
Ak aj existuje problém, ktorý by človeka dohnal siahnuť si na život, určite nie je neriešiteľný. Tak ako má všetko svoje príčiny, tak má aj svoje dôsledky..
reklama
Ľubica Juriňáková
Škola je môj druhý domov, alebo prečo ju máme všetci na háku?
Jeden múdry profesor raz povedal: Chcem lebo musím, musím lebo chcem. Na prvý pohľad obyčajná veta. Keď sa však zamyslíte nad významom, nad tým čo chcel básnik povedať J, je v nej kus pravdy.
Ľubica Juriňáková
Si človek? Tak ním naozaj buď!
Čo tak robot – to je stroj. Urobí čo mu povieš. Nedokáže však cítiť – pretože nemá dušu. Ak niečo zbabre, nerozplače sa pre to. Ak ho pochváliš, neusmeje sa a nepoďakuje.
Ľubica Juriňáková
Vďačnosť je v každom z nás...
Najlepším liekom je ticho. Nemyslím čo sa týka zápalu pľúc či zvýšenej teploty. Mám na mysli ubolenú dušu..
