Napriek tomu, že kalendár už pred pár dňami vydal správu o tom, že jar sa oficiálne začína, pri pohľade z okna tomu tak ani z ďaleka nie je.
Ráno vstávame do chladných dní a ani slniečko nie je príjemne jarné.
Ach, takto pred rokom.. Mnoho vecí bolo tak trochu iných. Chodili sme v botaskách a jarných bundičkách a aj v našom parku bolo počuť detské hlasy. Stromy tak krásne voňali novotou,
aj vtáčiky ospevovali teplo. Pamätám si, že sa mi nechcelo učiť, pretože slnko ma nútilo loziť po vonku. A nielen preto..
S prechodom zimy a k nástupu jari sa mi po roku zas a znova všetko vybavuje.. Už to však nie sú také ospevujúce myšlienky plné rešpektu a dôvery.
Keď som stratila ružové okuliare, akoby som svet videla tým správnym pohľadom. Tým reálnym. Práve teraz mám možnosť zistiť, koho som skutočne ľúbila a pre koho som sa zmenila. Ani z ďaleka nie je taký dokonalý a bezchybný. Nie je jediný a nenahraditeľný.
Nenávidím ho.
Je to človek ktorý v živote dostal takmer všetko zadarmo, bez akejkoľvek námahy sa z neho stal vychytený a žiadaný začínajúci umelec. Má lásku, ktorú si nezaslúži, hodnotné veci ktoré mu jeho ťažko pracujúci rodičia hádžu k nohám. Azda ako nejakému kráľovi. A len berie a hrabe.. Za čas, ktorý som s týmto človekom strávila som od neho slovo „ďakujem“ azda ani nepočula. Je pre ma ťažko pochopiteľné, ako môže byť ešte tak veľmi nevďačný a brať všetko s obrovskou samozrejmosťou. Je to smutné L.
Nie nezávidím, božechráň, len mi jednoducho nedá prizerať sa, ako mu všetko ovocie padá z neba rovno do náručia. Len tak za nič. V spravodlivom svete si každý musí všetko vydrieť sám. Áno, možno si poviete že som hlúpa a naivná, a realita je dnes skutočne iná. Všade vládne korupcie, známosti a nevraživosť. To som si už mohla všimnúť. Možno som jeden z posledných hlupákov, ktorí vedia čo slovo spravodlivosť skutočne znamená,
Vlastne zisťujem, že ho ani vôbec nepoznám. Možno preto, že človek má možnosť ukázať sa iným presne v tom svetle, v akom chce on sám. Zatají nedostatky, sem-tam niečo prikrášli aby vyzeral dokonalejšie. Spraví zo seba miernu dokonalosť, prípadne sa chváli cudzím perím.
Zastáva mi nad tým rozum! Príde mi to.. Hm.. Akoby som stratila tých pár mesiacov. Akoby som ich preflákala. Mne dnes nezostáva nič iné, ako nad tým mávnuť rukou.
