Cítim sa ako človek bez duše. Možno ako zviera.. Aj to však má v sebe viac schopnosti cítiť
Nenávidím svoj život, svoju tvár, myseľ a priority. Často však premýšľam.. Nechcem sa viac zožierať hlúpymi pocitmi a líhať si do postele akási menejcenná. Aj ja som človek ako všetci – ani lepší ani horší.
Nemám životné ciele ani plány. Nemám rukou napísaný zoznam s povinnosťami, ktoré chcem do určitého veku stihnúť. Myslíte si, akoby som žila z dňa na deň, bez záujmu. Bez plánov – čo kde kedy. Akoby sa môj záujem vytrácal. Nič ma nenadchýna. Radosť z maličkostí – Aj tá sa dokonca vytratila.
A preto som horšia? Preto ma máte len keď niečo potrebujete?
Necítim že by ma prítomnosť mojich „naozajstných priateľov“ alebo aspoň ľudí, ktorí sa za nich považujú, uspokojovala, napĺňala ma niečím čo jednoducho potrebujem cítiť. Necítim istotu a oporu čo je v priateľstve také dôležité. Z každej strany samé intrigy, vysmievanie a porovnávanie. Podrážajú. Nevedia aké jednoduché je ublížiť. Do očí ti pekne, no bez problémov hádžu polená pod kolená.
„Nesúhlasím s vašimi prioritami ani vašim primitívnym názorom. Preto ma odcudzujete? Preto ma jednoducho ignorujete?“
Nerozumiem určitým veciam, ktorým vy áno. A preto som horšia? Nemám každý deň nové „handry“. Aj preto som horšia? Nezvŕtam sa každé ráno pred zrkadlom niekoľko desiatok minút a nerobím zo seba akúsi umelinu.. Krásny obal bez podstaty. Nuž aj pre toto som asi horšia? Neteším sa z neúspechu ani z jedného z vás. Ach, ako veľmi nenávidím faloš, pokrytectvo a cynizmus.
Nechcem to čo mám. Chcem viac..
Nemám idoly, obľúbené pesničky, niekoľkohodinové nakupovanie v nákupných centrách.
Nechcem aby mali zo mňa akúsi hračku, ktorá keď ich po krátkom čase omrzí, skončí tam kde z nej už nebude žiadny osoh.
Nechcem byť braná do úst niekomu len tak z dlhej chvíle. Byť otrokom hlúpych rečí ľudí, ktorí o mne vedia veľké nič – Nevedia kto som. Jediný kto ma môže súdiť je Niekto tam hore – Boh.
Je mi jedno čo si o mne ľudia myslia, čo si šepkajú bez mojej prítomnosti a ako na mňa pozerajú – viem len, že je to prinajlepšom divné súdiť človeka bez toho, aby ho spoznávali a v mojej prítomnosti sa na hlúpe slová nezmôžu.
Ale takí skrátka ľudia sú.
