Aký sa ti zdá svet krajší keď máš pri sebe človeka, z ktorého máš tie dobre známe motýliky J.Celé to začína priateľstvom, náklonnosťou, neskôr sa dostavia túžby a očakávania. Súčasnosť ťa robí silnejším tvorom. Neskôr sa v človeku objavia pocity, ktoré nedokáže popísať slovami. Sú krásne, ale neopísateľné. To sa musí zažiť.
Druhú osobu vnímaš pod úplne iným uhlom, obdivuješ to, čo ťa kedysi hlbšie nenapĺňalo. Nevieš sa nabažiť jediného slova, pohľadu, úsmevu.. A človek ani nevie ako, stáva sa otrokom lásky, je zaľúbený.
Všetky tieto a ostatné pocity dokážu s človekom nemožné. Ktosi raz povedal : Len ten kto miluje skutočne žije. Začínaš si všímať jednoduchosť, banality. Možno sa zamýšľaš ako môže z kvietka vzniknúť jabĺčkoJ. Taká nepodstatná vec. Máš zrazu lepšiu náladu, úsmev sprevádza každý tvoj krok.
Zrazu zisťuješ, že sa konečne objavil niekto kto dýcha len pre teba, kto ťa počúva, pomáha ti.
Všetko sa ti zdá byť jednoduché, si schopný preraziť aj hlavou múr. Človek vďaka druhému spoznáva sám seba, svoje prednosti ale aj nedostatky na ktorých by mal popracovať.
Ale kto mi vlastne dáva právo hovoriť o láske?
