Si ako chuť orechového koláča v mene pozvánky do krajšej noci.
Alebo ako vôňa medovky z kvetovanej šálky na dobrý spánok?
Nie, ty budeš ako dotyk bosých nôh po vlahe rannej trávy.
Ako zvuk augustových cvrčkov pod nebom plnom zostarnutých hviezd!
Si ako pohľad na letno-jesenný rodný kraj pred príchodom večera,
si obrázkovým leporelom s rozlepenou zadnou hranou.
Ty budeš mojím odevom na bielu pokožku, úsmevom a dúhou po jarnom daždi.
Ty smieš cítiť vôňu mojich vlasov a hladiť ma po nich znova a znova.
A bytosťou čo dopĺňa ma, približuje ma k dokonalosti.
Ty si mojou radosťou sálajúcou spod povrchu. Lanom visiacim priamo z neba.
A pevnou sieťou nad priepasťou plnou krásnych klaunov volajúcich moje meno.
Len ty si ako radosť z pochopenia, ako úsmev keď iní klopia zrak pred prudkým slnkom.
Zase raz horím nedočkavosťou a túžbou opäť zazrieť teba pri mne, hoc na kratšiu ako krátku diaľku.. A niekedy mám slzy na krajíčku a zhlboka lapám po dychu. Vtedy keď si pri mne alebo nie.. Si to ty komu sa odovzdávam. Ty, ktorého pohľadu neodolávam. Ktorého dlane k sebe tlačím a nenechám ich osamote. A jedine tvoje dlane majú právo.
Je ťažké porozumieť ako a prečo vlastne, no môj vesmír bez teba nie je ničím.
No aj tak pred tebou vždy skladám svoje zbrane a porúčam ich čiernym tmám.
Zas a znova. Deň čo deň.
Si priateľom. Mojím..
