Už ako malá som patrila k tým deťom, ktoré všetko dopodrobna rozanalyzovali, špekulovali, slobodne zverejnili svoj pohľad na svet. K tým deťom, ktoré boli akýmsi stredobodom pozornosti, tešili sa obľube a uznaniu postarších. Až kým sa raz neobjavil jeden bezcitný človek, ktorý mi pomaličky zničil najskôr dôveru voči ľuďom, neskôr náznaky sebavedomia a chuť žiť plnohodnotný život. A tak sa to celé vlieklo..
Nový rozmer, odrazový mostík som pred niekoľkými týždňami našla asi v najznámejšej zbierke písanej životom osobne - Slepačia polievka. Mnohé životné situácie hlavných protagonistov boli natoľko emotívne, že som pri nich plakala ako malé dievčatko - tak úprimne a od samotnej hĺbky. Nie a nie prestať. Zase raz som bola nútená zhodnotiť svoj život a všetky jeho súčasti. Až som dospela k záveru, že život v samej podstate asi nebude až taký zlý, pretože vždy existujú ľudia, a ak aj nie tak sa nejakí celkom iste odniekiaľ vybavia, ktorí nám podajú pomocnú ruku kým sa my topíme v rieke problémov a zodpovedne si vypočujú naše psychické neduhy. Tí, ktorí nám udávajú smer, osvetľujú naše cesty, nasmerujú nás v prípade zlyhania a vzdialenia sa od cieľa. Vďaka prežitej realite iných ľudí som vykročila vpred a prestala žiť v klamlivej nádeji starnúcej minulosti. Znovu som začala ľuďom dôverovať, každého brať ako samostatnú božiu bytosť a osobnosť ako takú. Zlepšujem vzťahy lebo chcem, aby mi aj iní dôverovali. Pretože bez vzájomnej odozvy nemá žiadne puto ten správny nádych.
No chuť pracovať sama na seba prišla o niečo neskôr s najdlhším mailom od chlapca, ktorý pre mňa čosi znamená. Je to človek s veľkým darom. Vníma veci do hĺbky, nachádza ich podstatu. A hlavne je neustále so sebou nespokojný :D. Mám rada naše zväčša nočné rozhovory nielen na témy vážne, ale aj tie celkom úsmevné.. O zázračných medveďoch alebo percentuálnych prieskumoch agentúry Jedna pani povedala.
Často naňho myslím. Čo robí, kde sa nachádza. Či sa má dobre. A tak sa moje myšlienky denne dostávajú za hranice republiky aj niekoľkokrát. Je vnímavý. Veľmi. A to je jedna z vecí, ktoré ma na ňom neprekonateľne fascinujú. Mnoho mojich myšlienok sa nápadne podobá tým jeho. Zvláštne..
Je to neopísateľný pocit mať dôvod sa usmiať, celý deň myslieť na niečo príjemné, nežiť v čiernej realite, ktorú poznám dôvernejšie ako vlastnú dlaň. Je pre mňa drobným zázrakom, že dni premárnené hľadením na bielu povalu sa síce nevytratili úplne, no sú presmerované na celkom iný level :). Neznáma sila ma ženie dopredu, dodáva mi množstvo energie. Mám chuť robiť zmysluplné veci, robiť ľuďom radosť a nechcieť za to vôbec nič. Mám chuť sa pekne obliekať, stretávať priateľov na obľúbených miestach a komunikovať s nimi.
Niečo sa deje. Zobudil sa vo mne nový človek. Cítim sa lepšie ako kedykoľvek predtým..
Chcem sa za to komusi poďakovať. No nech rozmýšľam ako rozmýšľam, vinníka nedokážem vypátrať. Preto moje ďakujem posielam nahlas a verejne, aby sa okrem iného dostalo aj do správnych uší :).
