Dnes podvečer – v jeden pochmúrny nedeľný deň, ma zas trošku kopla múza. Dnes však nechcem písať o niektorej z mojich utópii ani o deprimujúcich zážitkoch z posledného týždňa ( ktorých by bolo mimochodom neúrekom ). Chcem vytvoriť niečo, nad čím nie je nutné zamýšľať sa. Niečo, pri čom si vyložíte nohy na stoličku, možno sa len tak pousmejete a v tom lepšom prípade, vás niektoré múdre myšlienky oslovia.
Mám rada Coelho. Nepíše povrchne ako mnoho súčasných autorov. Aj keď mám občas problémy porozumieť jeho slovám, majú skrytý zmysel.
Už len portrét jeho tváre mi pripomína staručkého deduška, ktorý si v živote veľa prežil. Má hlboké oči prezrádzajúce dobrotu a srdečnosť. Tieto ale aj iné vlastnosti sa mi podarilo objaviť v jeho poslednej zbierke citátov – Život.
„ Vždy, keď chcete čosi dosiahnuť, majte oči otvorené, sústreďte sa a ubezpečte, že si to naozaj prajete. Ešte nikto nikdy nedosiahol svoj cieľ so zatvorenými očami“.
„Všetci nemôžu snívať rovnako“.
„Každý deň človeka je temnou nocou. Nikto nevie čo sa stane v nasledujúcich minútach a predsa kráča ďalej. Pretože dôveruje. Pretože verí“..
„Chuť do života sa mi vrátila, keď som si uvedomila, že môj život má presne taký zmysel, aký som si zvolila“.
„Nepotrebujeme vedieť „ako“ alebo „kam“, ale existuje jedna otázka“.
„Všetko je vpísané vo zvukoch. Minulosť, prítomnosť, i budúcnosť každého človeka. Človek, ktorý nevie načúvať, nemôže prijímať rady, ktoré nám život dáva v každom okamihu. Len ten, kto načúva zvukom prítomnosti sa môže správne rozhodnúť“.
Ak sa radi učíte od tých skúsenejších a múdrejších, ktorí o mnohom už mnoho povedali, rozhodne by vám táto zbierka nemala chýbať.
