Nerada to otvorene priznávam, no skutočná úľava u mňa nastáva práve vtedy, keď vec ktorá ma ťaží, vykričím aspoň takýmto spôsobom. Spravila som chybu. A úprimne, hanbím sa. Nenávidím rána, keď otvorím oči a v hlave mi víri každá minúta prehýreného večera. Vtedy by som chcela hlúpo samú seba presviedčať o zlých snoch a utešovať sa stupídnym zdaním. Musím sa pozrieť do zrkadla, neodpustím si pár nadávok na svoju osobu, hlavne diagnózy používam obzvlášť s obľubou, sem-tam si päsťou udriem do police tak silno, až sa celý obsah zosunie na zem. Vtedy to prejde. Ale len na chvíľu. A po čase útlmu a beznádeje začínam používať vetu : „Rob čo chceš“ alebo „Mne je to jedno“.
Po istom okamihu, ktorý sa mi veľmi bridí, som zase o niečo múdrejšia.
Ako väčšina mladých ľudí, mám tu možnosť v piatky niekam vypadnúť a zabaviť sa.
A v opojení jedného z najodpudivejších alkoholátov to predsa nie je žiadny problém -
- ľudia sa ľahšie spoznávajú, dokonca aj konverzácie sú jednoduchšie a to nehovorím o tých ostatných veciach J.
Nechcem (a ani nebudem!!) však patriť do skupiny mladých sporo odetých dám , zmaľovaných ako Picassov obrázok a v značne hlbokom opojený alkoholu pretekajúcich sa, ktorá bude mať u opačného pohlavia väčší úspech. Čo tam po zábave a vypustení pary, skôr sa jedná o akísi lov. Nejde ani tak o trváci úspech, stačí tak na večer, prípadne na pár dní. A všetko pominie s takou rýchlosťou, ako hladina alkoholu v krvi.
Na svete je mnoho úspešných a pohladných žien, no podstatná väčšina je už dávno zadaná a trávi svoj čas napríklad s Donom Chuanom (typický lámač sŕdc) alebo Petrom Panom (mužom, ktorý sa bojí akéhokoľvek záväzku) a to zvyšné mizivé percento trávi pohodové večery v spoločnosti Robbieho Williamsa alebo s knihou „Na lásku sa nezomiera“. A znenazdajky mám pocit, akoby mali muži strach rozvíjať svoje pseudovzťahy s so ženami, ktoré vlastnia podstatne vyššie hodnoty IQ ako oni sami.
Ako napísal vo svojej knihe známy autor M.E.Matkin – Miluj ma ironicky, muži majú vo svojom živote miesto na lásku a miesto na sex. No málokedy sú tieto dve veci požadované súčasne – v rovnakom čase na rovnakom mieste.
A čo tá skutočná láska? Čoraz častejšie narážam vo svojom živote na otázku : Prečo si už máloktorý muž (nech sa však snažím ako veľmi chcem, nenapadne ma ani jedno jediné meno) dokáže vážiť vernosť a oddanosť ženy? Máloktorý „Adamov syn“ si uvedomuje, že ešte stále (ale predsa) tu je mizivé percento žien, ktoré sú ako sa hovorí, aj do voza aj do koča.
Zakaždým však dostanem odpoveď, ktorá sa môže zrodiť jedine v mužskej hlave - A čože, veď stačí že slečna dobre vyzerá a oproti mužskému pohlaviu sú ukrátené o (ne)podstatnú časť tela (no áno, som feministka a takto feministky zmýšľajú).
Ak si milý čitateľ postrehol rozpor medzi dvoma názormi, ktoré si navzájom odporujú – je to tak, skutočne som vďaka (slušne nazývané) alkoholu porušila vlastnú alfu a omegu, svoje zásady, moju viere, rozumový smer ktorým sa riadim odvtedy ako som uzrela svetlo sveta. Spravila som chybu, za ktorú ma možno mnoho ľudí odsúdi a určitý čas na mňa budú ukazovať prstom. Nuž a nevyhnem sa ani slovnej recenzii plnej pozoruhodných superlatívov.. Mám to ako malú daň za všetko to, čo priniesol jeden „nádherný“ večer.. A tak mi veru treba!!
