Na jednej z nudných hodín Náuky o spoločnosti sa nám profesor snažil priblížiť kúsok z histórie filozofie.. Omáčky typu čo slovo filozofia znamená a aký ma pôvod sú mi prinajlepšom ukradnuté. Keď však svoje vedomosti prehĺbil ku podstate samotnej filozofie, zbystrila som pozornosť.
„Podmienky pre vznik samotného filozofovania sú individuálne. Závisia od skúseností, zvedavosti človeka, hraničných situácii alebo (kritického) myslenia..
Tak sa dostávam ku vlastným začiatkom, prvým krokom, obdobiu kedy som začala premýšľať o mnohých súvislostiach a otázkach o živote, hlavne čo sa týka otázky existencie jednotlivca a začala som filozofovaťJ. Mohli by sme o tom viesť nekonečnú polemiku, každý má na náš prapôvod vlastný názor, ktorý by sa s iným názorom popieral alebo vyvracal. U niekoho je to názor spätý s Bohom, u niekoho s vedou a historickými podkladmi, niekto sa riadi slovami: „kde sa vzal tu, sa vzal".
Ešte donedávna som sa skôr spoliehala na náhody a nekompromisnú intuíciu, nikdy by som sa neodhodlala zverejniť mnoho vlastných myšlienok. Možno zo strachu že nebudú pochopené, možno z obáv že nebudú ocenené. Ako som však rástla a naberala skúsenosti, uvedomila som si, že vlastný názor je to najcennejšie, čo človek môže mať. Lebo vďaka nemu sa odlišuje od väčšiny, je niečím zaujímavý a hlavne nesplýva s davom. Dokonca som názoru, že vďaka vlastnému názoru sa dá poznať charakter človeka, pri hlbšom vnímaní aj človek samotný.
Hoci mi svojské prezentovanie myšlienok neprináša len pozitívne ohlasy, veľa „tých jednosmerne zameraných" ma preto odsudzuje a komunikácii so mnou sa okruhom vyhýba. Neviem prečo..
Ďalším zaujímavým dôvodom, prečo som sa na (súkromné) filozofovanie dala, boli práve hraničné situácie. Nepatrím medzi ľudí, ktorí by v čase prehraných životných skúšok slepo chodili po svete a hľadali bútľavú vŕbu, pri ktorej by mohli skloniť hlávku. Nedelím sa o svoje problémy dokonca ani s najbližšími, snáď len v extrémnych prípadoch J - práve pero a papier mi poskytujú dostatočnú oporu. Možno sa niekomu moje články zdajú monotónne a nudné, a už len pre jedného jediného človeka (a týmto ťa milý XY srdečne pozdravujem) sa mi oplatí to tu uverejňovať J.