Zas sa blíži ten deň – deň plný výčitiek a sĺz, nezodpovedaných otázok a neslušných návrhov..
Myšlienok ďaleko od reality, ktorá ma spája s mojim okolím.. Myšlienok, ktoré všetko ukončia a mnohé zasa začnú.
No viem, že bude to silnejšie ako kedykoľvek predtým..
Prajem si zavrieť oči a uvidieť tú tmu, šero všade kam sa len pozriem, počúvať ticho, nevnímať.. Len cítiť to veľké prázdno a príjemnú beztiaž, ktorá na rovinu definuje mi čo bude nasledovať - Že niet cesty späť.. Cítiť, že je koniec, bez bolesti a krížov, bez výčitiek a bez smútku.. A bez sĺz poprosím!
Nikdy sa nechcem rozlúčiť s touto predstavou, nechcem sa viac prebudiť. Pozrieť sa zas raz svetu priamo do očí a bojovať. Nemám dôvody ísť do boja, ísť aj hlavou proti múru – veď všetko sa predsa dá.
Žiť v kontraste dvoch svetov? Túžim po existencii v tom Tajomnom, nekonečnom a najdokonalejšom.
Ako pre mnohých je ťažká hodina utrpením, pre mňa by bola vykúpením. Moje sny sú preč, idylky a dôvody prečo snívať.. Pochovať v sebe nielen srdce človeka, odstrániť ten chaos a napätie, ktoré v sebe nosím, nedostatky ktoré ma deň čo deň lákajú zakročiť proti vôli osudu..
