Týmito riadkami by som sa chcela prihovoriť predovšetkým vám školopovinným. Áno vám, ktorí (denne) driete školské lavice už niekoľko rokov.
Prečo si mnohí nevedia vážiť, že majú možnosť študovať, rozvíjať svoj talent či schopnosti? A mať túto možnosť je skôr dar, nie samozrejmosť.
Prečo si mnohí neuvedomujú, že získavať nové poznatky nie je o tom že musím, ale o tom že chcem?
Prečo dnes už nik nemá záujem vzdelávať sa, byť múdrejší ako iní a vybočovať z radu výhodnejším spôsobom ako veľavravným nápisom na tričku alebo pár reťazami okolo pása?
Veľa mladých berie školu ako nočnú moru, strašnú povinnosť, stratu času, ktorý môžem prežiť oveľa efektívnejšie ako nabíjaním vedomosťami do hlavy.
Premýšľam.. čím to je? Sú na nás kladené väčšie nároky ako na predošlé generácie? Chcú od nás niečo výnimočné alebo sa k nám správajú nevraživo?
„Musím sa učiť aby som mala dobé známky, aby ma naši pochválili a prípadne hodili „pár drobných“ za výborný prospech.
Chcem sa učiť lebo mám záujem byť raz úspešnou političkou alebo manažérkou“. Je to na každom zvlášť.
Kto nás bude nútiť učiť sa? Človek sa vzdeláva sám pre seba ( latinské príslovie ), pre svoje potreby a svoju budúcnosť.
Nejde predsa o známky alebo o najlepšie výsledky. Ide o naše vedomosti, ktoré nadobúdame pre vlastné využitie.
Čo by dali deti z mnohých afrických štátoch za možnosť študovania, za možnosť byť gramotní a sčítaní v pravom slova zmysle. Namiesto toho musia denne ťažko pracovať aby uživili nielen seba ale aj celú svoju rodinu. Myšlienka na štúdium neprichádza do úvahy. Ich životná cesta je v podstate jasná – narodia sa v chudobe a žijú tak celé roky. Bez nejakých snov a ilúzíí. Okrem toho najcennejšieho, vlastného života, nemajú čo stratiť.
A čo naše najrozšírenejšia etnická skupina? Tá to má jednoduché. Kompetentní si odchodia povinnú školskú dochádzku a tým to končí. Aj to len aby nebol problém zo zákonom. Potom väčšina z nich nestráca čas učením.
Nedá mi prizerať sa ako ľudia zahadzujú svoju šancu byť lepšími len pre to, že sú príliš leniví.
Možno si teraz viacerí klepkajú na hlavu čo to slečna píše za nezmysly. Je to otázka veku a na jej odpoveď treba akosi dozrieť. Niekto si možno časom prestane klepkať, iní s tým nikdy neprestanú. Viem, že to oceníme až za pár rokov keď už bude, povedzme to na rovinu, neskoro.
