Ublížil ti niekto? Zlyhala si ako človek? Dotkla sa ťa zlá správa? Sklamala si niekoho? Alebo naopak.. Potešil ťa niekto úplne nečakane? Vyšlo po pár dňoch zase slnko? Možno si vyhrala pár drobných? Usmialo sa na teba šťastie vo chvíli keď si to najviac potrebovala?
Vždy keď zapnem rádio a počujem konkrétne tóny, slová, slzičky nemajú konca kraja,hm.. zas a znova. Čím viac času ubehne a ja si naivne myslím že problém mám pod kontrolou, opak je pravdou. A vtedy je to najhoršie. Keď sa cítim opustená, môj život je len jedna veľká ilúzia .. Keď si spomeniem na niečo, čo ma trápi alebo keď sa neviem rozhodnúť v dôležitej veci. Keď na niečom naozaj „zamakám“, venujem tomu kopu času no nespĺňa to moje očakávania.. Znova som sklamala.. Aj vtedy mi to pomáha..
Keď zbadám niečo neuveriteľne krásne, vzbudí to vo mne neopísateľný pocit šťastia. Možno aj pocit dokonalosti. Hoci farebného motýľa alebo kvitnúcu lúku. Keď mi niekto povie pár úprimných slov, len obyčajné „ďakujem“, ktoré ide priamo od srdiečka. Keď stretnem známeho vždy sa poteším. Vyčaruje mi úsmev na tvári a vracajú sa mi myšlienky z minulosti J. Alebo sa mi vydarí projekt, na ktorom pracujem dlho do noci. Aj vtedy mi to pomáha..
Keď oľutujem vypovedané slová, vykonané skutky, zahľadene pozerám von oknom a hádam čo bude ďalej, bojujem ale znova zlyhávam. Nie som si istá, tápam v nekonečne.
Keď sa konečne zas a znova zaľúbim a svet znova vnímam cez ružové okuliare. Nenávidím sa za to, no napriek tomu milujem ten pocit. Vravím si nikdy viac, no napriek tomu to robím stále dookola. Aj ja som len človek.. Aj vtedy mi to pomáha..
Som príliš sentimentálna. Viem.. Ale ako tak premýšľam, čoraz viac.. Zaujímavé.. Aj moje nekonečné vnútorné rozhovory prichádzajú čoraz častejšie..
