Eugen Jurzyca
Keď volili SDKÚ aj váhajúci, Slovensko sa pohlo dopredu
Súčasné problémy Slovenska bude budúca vláda riešiť, iba ak si to v sobotu budú želať nielen rozhodnutí, ale aj váhajúci voliči.
Súčasné problémy Slovenska bude budúca vláda riešiť, iba ak si to v sobotu budú želať nielen rozhodnutí, ale aj váhajúci voliči.
V ostatných dňoch a týždňoch zverejnil Smer, resp. jeho líder pre školstvo, vedu a šport, Dušan Čaplovič niekoľko tvrdení a predstáv o tom, čo sa v rezorte školstva robí a čo by sa malo. Svedčia o tom, že hlavný školský odborník strany, ktorá má šancu vládnuť po voľbách sama, nielenže nepozná dôležité fakty z rezortu školstva, ale má problémy aj s ich spájaním do konštruktívnych myšlienok. Tak napríklad:
Pán Čaplovič a jeho strana preferujú selektívnu transparentnosť pred systémovým opatrením. Chcú zverejňovať informácie o zamestnancoch vysokých škôl, ale iba v vtedy, keď im to vyhovuje. Nejde im o verejnú kontrolu vysokého školstva. Iba o využitie informácií v politickej súťaži.
Ak Róbert Fico na základe zlých faktov plánuje znižovať počet gymnazistov tak to môže viesť k vyššej nezamestnanosti absolventov stredných škôl.
Vzhľadom na blížiace sa voľby je málo pravdepodobné, že by sa nám podarilo presadiť niektoré plánované legislatívne zmeny v Národnej rade. Verím ale, že aj za posledné dva mesiace pred voľbami sa dajú zrealizovať opatrenia užitočné pre Slovensko.
Aký dôvod môže mať súkromný investor odmietnuť príspevok štátu? Iba ak ten, že síce deklaruje úmysel stavať za vlastné, ale ráta s tým, že mu vláda pri istej konštelácii uhradí celé náklady a bez súťaže.
V dokonale konkurenčnom prostredí netreba o platoch vyjednávať kolektívne. Ak firma platy zníži prehnane, odídu zamestnanci. Ak ich zvýši prehnane, dostane sa do straty. V oboch prípadoch firma môže skrachovať, v oboch prípadoch si veľmi rýchlo bývalí zamestnanci nájdu miesto u konkurencie a spotrebiteľ nového dodávateľa. V dokonale konkurenčnom prostredí netreba vyjednávať kolektívne. Firmy sa priebežne dozvedajú výšku optimálnych platov svojich zamestnancov a vo vlastnom životnom záujme sa snažia k nej približovať. Náklady, „škody", spojené s hľadaním správnej výšky platov sú nízke.
Rozdávanie na dlh je skôr prejavom egoizmu než sociálneho cítenia