Mnohokrát sa nám stáva, že zabúdame na úplné poslanie, ktoré stolička má. Jej neoddeliteľnou súčasťou je bez pochyby aj stôl. Iba v kontakte so stolom môže totižto úplne naplniť svoje životné poslanie: Pomáha nám zaujať pozíciu, pri ktorej môžeme pohodlne vykonávať svoju prácu.
Aj samotné slovo "stolička" nám môže pomôcť objasniť jej účel. Patrí k stolu a malo by sa na nej teda nielen sedieť, ale z nej i pracovať.
Slovenskú verejnosť však mnohokrát nezaujíma kto na stoličke sedí. Má názor na poslaneckú stoličku samotnú a to skôr ako by spoznala človeka, ktorý z nej pracuje.
Máme dve možnosti: buď máme na človeka názor skôr ako niečo povie a vykoná, alebo si názor vytvoríme na základe jeho slov a činov. Prijatie názoru je určite omnoho jednoduchšie ako jeho vytvorenie. Prečo? To na čo nemusíme vynaložiť úsilie je pre nás lákavejšie. Žijeme však v rovnakej slobode? Vytváranie názoru je proces a vyžaduje si určitú námahu. Ak sa však na takúto cestu dáme, žijeme vo väčšej slobode.
