V auguste sa dcéra s rodinou presťahovala do 20 km vzdialeného mestečka od Bratislavy. Pokojného mestečka so zabehanými zvykmi, viac menej konzervatívnymi. Isto to mnohí poznáte, starosti so sťahovaním, zariaďavaním bytu, rôzne vybavovačky po úradoch a vlastne až naposledy spoznávanie susedov. Väčšinou rodiny mladých ľudí s deťmi. Keďže rýchlo začal nový školský rok, deti aj naďalej navštevujú školy v Bratislave, spoznávanie sa so susedmi bolo obmedzené len na pár víkendových dní. Prvé kontakty nadviazala 9 ročná vnučka Nikolka so susedou, paňou v mladších stredných rokoch, ktorá „venčila“ svojho psíka. A keďže nové priateľstvá sa nadväzujú aj (alebo takmer vždy?) cez „psie známosti“, toto nepísané pravidlo potvrdila aj Nikolka, respektívne jej dvaja psíci. „Veľká“ 14 mesačná labradorka Nely a malý miláčik (psík najdený v papierovej škatuli na dialnici do Bratislavy) „lepidlo“ mini slečna Lily, kríženec yorkshirského teriéra s westíkom. Ku psíkom patria aj deti a tie boli ďalšími Nikolkinými priateľmi v novom bydlisku. S dospelými susedmi boli kontakty obmedzené na „dobré ráno, dobrý deň“ až do 31. októbra – večera Halloween. Ten večer dcéra usporiadla „párty“, ktorej účastníkmi sa stali, okrem jej priateľov, aj susedia v susedných troch bytovkách. Tie malé detviaky, moje vnúčatá, zorganizovali ostatné deti, za pomoci dcéry vyobliekané do rôznych kostýmov, k halloweenskym návštevám príbytkov susedov. Spočiatku boli susedia prekvapení a nechápali ten „nájazd“ detí, ale po krátkej chvíli pochopili. Hlavne po zistení, že decká kontroluje moja dcéra, preoblečená za ryšavú Hermionu, kamarátku Harryho Pottera.Od párty prebehlo len pár dní, ale ranné stretnutia so susedmi sa už neobmedzujú len na „dobré ráno“.................
