Zuzana Kaláčová
Nový článok Ak viete, čo je to žiaľ
... je to smútok, ktorým žijú deti? Určite!!!
Mám rada ľudí a aj tých, ktorí sa nevedia „zaradiť“, ale hlavne tých, ktorí vedia povedať niečo o živote, jeho pozitívach a negatívach, o právach a aj povinnostiach. Mám rada aj zvieratká, ktoré sú nám blízke. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Šport, Kulinárske umenie, Four things, Súkromné, Nezaradené
V robote sme s kolegyňou Želkou mali dve veľké akváriá na spločnej konštrukcii.. Boli našou pýchou. Jedno 600 a druhé 400 litrové. Už si presne nepamätám, kto nám ich vyrobil.... Mihali sa tam gubky, mečúniky, závojnatky, skaláre a iné mierumilovné rybky, ale aj akary - mlalí rybí terminátori. Mali sme z nich radosť nielen my, ale každý, kto našu kanceláriu navštívil. Okrem šéfa.
Dnes skoro ráno, ako každé ráno. Budíček! Svojimi ťapkami ma budili moji dvaja psíci. Ťap, ťap na paplón. Z tepla postele na vytiahol za rukáv pyžama ten mladší zbojník. Hravé to psie bábätko, že vraj bábätko – 15 mesačný a 50 kilogramov vážiaci labrador Lucky. A jeho malá, 12 ročná spoločníčka „old lady“ kokršpanielka Sunny, sprisahanecky pozerá na neho.
Tu je.Vikendovy zazitok Včera 25. 09. som sa vracal od Železnej studničky z nedeľneho výletu. Tí ktorí poznáte cestu na Železnú studieku od vojenskej nemocniceviete, že sa tam nachádza viacero rybníkov s parkom a už aj prírodnymlesom. Je to jedno z obľubených miest oddychu pre Bratislavu a keď je pekne,stretnete tam stovky ľudi. Niektorí opekajú, iní chytajú ryby, byciklujú alebovšemožne trávia voľný čas....
V júli, po tých „krásnych“ upršaných letných dňoch, som vyhlásila vojnu slimákom v záhrade. Rozmnožovali sa geometrickým radom a musela som niečo s nimi urobiť. Vyzbierala som ich dve plné igelitky, tak zo päť – šesť kilogramov. Vzala som ich do blízkej horičky, veď ich predsa nezabijem a budú si ďalej pekne žiť ďaleko od mojej záhrady. Keby ma tak videli Francúzi, určite by si o mne mysleli, aký som gurmánsky barbar, pomyslela som si.
Príbeh o tom, ako som sa nevydala.... Je štvrtok 11. septembra, šesť hodín ráno, sedím na posteli a neviem sa rozhodnúť, ísť či neísť do roboty? Takto som presedela na posteli do siedmej a napokon som zdvihla telefón a zavolala šéfke, že sa necítim dobre a dnes do roboty neprídem. S porozumením v hlase mi hovorí, dobre, veď máš pozajtra svoj veľký deň a prvú svadbu máš len raz v živote. Len som sa pousmiala nad tým výrazom, že prvú svadbu máš len raz v živote! Hovorila z nej životná skúsenosť, bola dvakrát šťastne vydatá a dvakrát ešte „štastnejšie“ rozvedená!