Zuzana Kaláčová
Som úplne v šoku
z pozvania do skupiny ľudi "Stop the usage of dogs as live bait for sharks!" na facebooku.
Mám rada ľudí a aj tých, ktorí sa nevedia „zaradiť“, ale hlavne tých, ktorí vedia povedať niečo o živote, jeho pozitívach a negatívach, o právach a aj povinnostiach. Mám rada aj zvieratká, ktoré sú nám blízke. Zoznam autorových rubrík: Zo života, Šport, Kulinárske umenie, Four things, Súkromné, Nezaradené
z pozvania do skupiny ľudi "Stop the usage of dogs as live bait for sharks!" na facebooku.
Ani vo svojom najhlúpejšom sne som si nemyslela, že niečo takéto uvidím, resp. osobne prežijem. Až dovčera do 16,50 hod.
Od dnešného rána sa mi v hlave premietajú spomienky na tento deň, dnes pred 35. rokmi, keď sme si s Jurinom povedali naše áno. A dnes by bolo toto naše výročie oslavované v kompletnej rodine, keby, keby mi pred takmer tromi rokmi Jurino neodišiel na ten svoj obláčik tam hore....
V celej chalupe teplúčko, stromček ozdobený, deti ešte „dolaďovali“ vianočnú výzdobu a ja som sa mohla venovať príprave štedrovečernej večere. Jurino sa rozhodol ešte pripraviť dostatok dreva na kúrenie, nech je večer pohoda. Vyšiel pred dvere chalupy, že sa obuje a z kôlničky prinesie drevo. Vtom sa však vrátil a veľmi prísnym hlasom volal na nášho kokríka Cedra. „Ty zbojník, kde si odniesol moju topánku, prines ju!“
Dnes, celý deň pozerajúc z okna na padajúce vločky a zasnežený Horský park a našu záhradu, sa vraciam spomienkami na jedny z Vianoc a Silvestra, ktoré sme prežili s mojim mužom Jurinom a deťmi na našej chalupe na Liptove. Od chvíle, keď sme pred mnohými rokmi kúpili chalupu na Liptove, sme tam trávili mnohé vianočné sviatky, Silvestra, jarné lyžovačky, letné prázdniny, jesene a aj iné krásne spoločné dni.
Zopár dní sa tu na blogu SME vyskytujú články našich kolegov - blogeriek a blogerov, ktoré nám všetkým nepridávajú na povznesenej nálade. Česť výnimkám!
Práve „počúvam“ futbal, hoci mám „pustenú“ telku na Markíze. Nikto ma k tomuto nenúti, jednoducho len mám futbal rada a určite. nepozerám tie hrozné veci pre baby a la telenovely a blá, blá, blá ......
Halloween = the evening of October 31, followed by All Saints, Day, cit. z Webster,s New World Dictionary, or the day before the Hallowmas t.j. deň pred sviatkom svätých. Úprimne sa priznávam, že k tomuto „sviatku“ som bola veľmi rezervovaná, priam skeptická. Hlavne, keď som pred pár rokmi zažila v USA jeho prípravy. Jednoducho som ho nechápala. Dovčera. Dostala som totiž od mojej mladšej dcéry fotografie z oslavy Halloween v jej ponímaní. Musím povedať, že odvčera tento „sviatok“ považujem za sviatok zbližovania ľudí.
Poviete si, čo má spoločné akási polievka, navyše s takým zváštnymi názvom s Dušičkami? V podstate nič. Ale práve dnes na Dušičky pre mňa veľmi veľa. Je to spomienka na moju mamičku a jej babičku, moju prastarú mamu Evu.
Každý rok koncom novembra uzatvárame zmluvy s poisťovňami za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. A ako každý rok, čaká nás ťažké rozhodovanie, komu zveríme poistenie nášho moto-miláčika a hlavne za koľko, aké bonusy, či malusy nás čakajú.
Dnes som bola u pani doktorky. Zlatá baba! Pravidelná kontrola po dvoch mesiacoch u internistky. Sestrička ma pozvala dovnútra a pani doktorka ma s vážnou tvárou usadila na stoličku. Poriadne zavŕzgala.Aha pani doktorka, ešte stále nemáte novú stoličku? snažila som sa odľahčiť situáciu s pohľadom na jej vážnu tvár. Ale ona stále s vážnou tvárou. Nuž pani Kaláčová, mám tu vaše výsledky z odberov krvi a máte veľmi vysoký cholesterol, ten zlý!
Známe otázky - existuje nebo, alebo nie? Nie a prečo nie? Áno - a prečo áno? Ja to cítim a vidím takto.
Dnes, čítajúc článok Dobrovoľníci, ktorí čistili potok, mali mať vrecia na odpadv prílohe Bratislava.SME.sk, som sa dočkala zadosťučinenia.