Musím sa tu priznať ku svojej neresti, čo už, nuž fajčím aj napriek všetkým dobrým radám. Ale nikdy nie doma v byte. A tak som si aj včera išla pofajčiť na terasu. V čase, ako píšem v perexe. Jedným okom som kontrolovala toho môjho maxipsa Lakyna, či opäť nevytŕha kríky zo zeme. Nevytŕhal, len pobehoval po záhrade a štekal na niečo, čo som ja z terasy nemohla vidieť. Až keď bol jeho štekot nezvyčajný, obzerala som sa po jeho príčine. V podstate som nič nezistila, až na, až na micku, ktorá prebehla cez našu záhradu. Ku susedom. Teda presne ku tretiemu susedovi.To, čo sa potom udialo v priebehu niekoľkých sekúnd som nikdy nemyslela, že uvidím! Nemyslím si, že to bola práve micka, ktorú Lakyno vystriehol a štekal na ňu, ale micka, ktorá predpokladám, že sedela na stromčeku v blízkosti domu toho pána suseda (možno striehla na láskou opitých drozdov, neviem...).Odrazu som zbadala vysokého chlapa v modrých rifliach, ako vykročil z bočných dverí jeho moblesného (haciendy, ako ten dom pomenoval môj vnuk) domu so zbraňou v ruke, namieril a dvakrát vystrelil na mačku! Len tak puk, puk. A myslím, že ma zbadal, ako stojím na terase a som svedkom jeho činu. Ten človek však musel striehnuť na tú mačku spoza okien s cieľom ju jednoducho odstreliť!Zostala som stáť úplne paralyzovaná, strašne som chcela kričať na toho chlapa, ale z môjho hrdla, napriek povelom z mozgu, nevyšiel ani hlások, hoci som chcela kričať ty sviňa, čo to robíš! Takto onemelá a s doslova ovisnutou sánkou som zostala stáť niekoľko dlhých sekúnd. Po "prebudení" sa z toho šoku som zavolala druhému susedovi (predpokladanému majiteľovi micky), je na dva dni mimo domu a po príchode sa mi ozve, dúfam, že aj jeho micka má minimálne sedem životov....Vo mne však zostáva strach, strach z toho, že niekto dokáže zdvihnúť zbraň proti bezbrannému zvieratku, čo ak si dotyčný pán vymyslí, že sa mu nepáči susedov vlčiak, môj labrador alebo napokon aj ja ??
