A tak musím povedať, že nie som žiadne mláďatko a mám len krôčik k šesťdesiatke a som dlhoročným fanúšikom (-čkou) pána Karola Poláka a určite som svojim článočkom nechcela v nijakom prípade dehonestovať veľkosť pána reportéra s veľkým "R", akým pán Polák je! Práve naopak, chcela som len priblížiť nadľahčený pohľad "baby" na futbal, ktorá dlhé roky bola fanúšikom futbalu (môj brat bol kedysi brankárom v známom futbalovom klube, ktorý zvykol vychytať veľa gólových atakov súperov a moja maličkosť bola hádzanárkou v ....., ktorá z otočky zvykla dávať nemalo gólov), ale to nie je teraz zaujímavé. Ľutujem, ale odporúčam opäť si prečítať môj článoček - ono to nebola kritika na reportérske výkony pána Poláka - užasného to športového komentátora, akých mimochodom je dnes veľmi ojedinele, ak vôbec sú (?!), ale bol to len môj osobný pohľad na futbalový „zápas roka“, ktorý nás mohol posunúť trošku ďalej vo futbalovom svete. Vlastne nevadí, tie výkony boli aké boli, prvý polčas bol dosť ospalý (z toho mi vyplynul aj "ospalý" výkon pána Poláka, asi sa chlapci len ťažko spamätávali z toho šoku 1 : 5 v Madride, ale ten druhý polčas bol hodný majstrov (o čo boli lepší Španieli so svojimi x-desaťtisícovými euro honorárovými hviezdami oproti našim?) a je mi veľmi ľúto, že sa nám nepodarilo dosiahnuť lepší výsledok !A aj napriek výsledku, vďaka vám všetkým chlapcom – slovenským reprezentantom na trávniku (aj na lavičke), trénerovi (hoci len na tribúne pre divákov, vieme však prečo!) a všetkým verným fanúšikom slovenského futbalu (nielen reprazentačného), ale aj všetkým verným futbalovým fanúšikom každej zo slovenských futbalových súťaží.
