Dobrodružný prieskum stravovacími zariadeniami

Stojím pri hrncoch, digestor stojí vyčerpane so mnou a ani jeden z nás už nevládze. V subtropických dňoch som si povedala, že vymením moje ruky vo varení za niečie cudzie. Hneď na druhý deň som sa vybrala do reštaurácie na našom sídlisku. Moderný dizajn na stenách, ktorý znázorňoval výškové budovy nočného veľkomesta a štýlové stoličky vo vášnivej farbe evokovali „chic“ reštauráciu dnešnej doby. Dojem upevňoval tzv. keltský pult s lesklou čiernou jemne metalízovou pracovnou doskou. Uvelebila, resp. prilepila som sa na koženkovú stoličku a čakala na kulinársky zázrak.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)
Obrázok blogu

Čašníčka doniesla jedlo. Už, už sa chystám napichnúť voňavý kúsok mäsa na vidličku, keď odrazu sa od vedľa ozve hlasné „Smŕŕŕk, kroch, fúúú, eeeh“. Otočím sa smerom k tým zvukom a zbadám miestnu kuchárku ako si (ako to len mierne sofistikovane nazvať) utiera nosné exkrementy, výlučky,  hlieny,( alebo kašlem na to), jednoducho sople rovno do rúk, dlaní a rukáva.

Ostala som ako prikovaná a veľmi ťažko sa mi prehĺtalo. Videla som ako sa zo mňa stáva akási imaginárna Xena, vytiahne šabľu (kovovú, aj keď v tej chvíli mal človek „chuť na inú) na konci s uviazanou vreckovkou, nahne sa k dotyčnej kuchárke a zakričí jej rovno do ucha: „To čo robííííš!!!“

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vždy som uchovávala v sebe akúsi zvedavosť keď čašníci priniesli jedlo. Vedela som, že za jeho vôňou, chuťou, chrumkavosťou, zložením je človek, pre mňa záhadná bytosť ukrytá v miestnosti s názvom kuchyňa. Rozmýšľala som ako asi vyzerá (teda ak mi jedlo výnimočne chutilo)opäť zas a znova po miestnej špecialite a nevedela som ako ten bôžik jedla asi vyzerá.

Málokedy máte možnosť zazrieť kuchára. V reštaurácii je starostlivo ukrytý a jeho existenciu prezrádza len celková aróma reštauračného zariadenia.

V závodných, či školských jedálňach, je táto záhadná bytosť z časti odhalená. Za úzkym okienkom vidíte trup a ruky, ktoré jedlo podávajú. Hlavu zväčša nevidíte (zakrýva ju tzv. sklo a la 80te roky s hrubým 3D kvietkovaným vzorom zo skla), počujete hlasy a sem-tam sa Vám dotyčný(á) predstaví, keď z časti vylomeným krkom a vytočenou hlavou sa nahne cez malé okienko.

SkryťVypnúť reklamu

Nostalgicky týmto pozdravujem kuchára Kamila, ktorý mi vždy namiesto jedného rezňa dal päť, namiesto štyroch knedlí dal sedem (bože môj) a domov mi ešte zabalil palacinky.

Teraz sa moje romanticko – naivné predstavy rozplynuli ako ranná hmla. Vytriezvená a šokovaná pozorujem, to čudo, čo neviem, či prekonáva akútnu virózu, alebo „len“ trpí sezónnou alergiou. Každým kúskom môj apetít klesá a je mi nevoľno. Dookola mi nedala pokoj myšlienka či pred ďalšou prípravou jedla sa táto osoba vydenzifikuje.

Môj kulinársky zážitok bol zničený, udupaný, znechutený a odchádzal domov skôr než som stihla vstať zo stoličky a nechať čašníčke tringelt.

SkryťVypnúť reklamu

Deň druhý...

Nič nestíham, je čas obeda a široko ďaleko je len jedna čínska reštaurácia, fast food, alebo čo to je, nazvime ho Gold Sun.

Vstupujem dnu a neviem sa zbaviť nepríjemného zápachu. Čo mi to len pripomína...čo mi to len...

“Ahá, už viem!“..“fúúúj“ ku...ňa hneď sa mi vybaví nemilá spomienka z jedálne základnej školy. Sivé zapáchajúce handry, pohodené vedľa vedra, v ktorom plávalo kvantum lyžíc, vidličiek, nožíkov, lyžičiek. S tou handrou sa robilo všetko (určite) Na tanieri zvyšky bravčového mastného perkeltu a nado mnou učiteľka v pozícii ruky v bok so zvraštením obočím naopak, bleskom v očiach a ústami s neuveriteľnou vetou: „Neodídeš od stola, pokiaľ všetko nezješ!“ Na druhej strane moja bezmocnosť sedem ročného dievčatka a dvíhajúci sa žalúdok po sivastom kúsku mäsa. Musela som sa vynájsť. Napchala som si negustovné zvyšky mäsa do úst a utekala k „odpratávaciemu“ okienku, kde som to v nedohľade učiteľky vypľula. Ešte pohľad na smradľavú handru a zážitok bol zažehnaný.

SkryťVypnúť reklamu

Toto spôsobilo, že som sa zo školských obedov odhlásila a nadobro. Pochopila som, prečo niektorí ľudia radšej dobrovoľne hladujú.

Odrazu príšerné de –ja –vúúú.

Smrad, lacné taniere so starým motívom, z ľahkého „porcelánu“, sem tam obité, klasické stoly, akurát chýba zúrivá učiteľka. Môj nepríjemný pocit nezachránila ani feng-shui fontánka uprostred. Stojím so zmiešaným pocitom nad jedlom a z letargie ma vytrhne až zvonivý hlas pomocnej sily. Copatá pubertiačka v legínach s dierou na zadku mi chce poradiť. Behom pár sekúnd som sa dozvedela, že ktoré jedlo je:

nepikantné

nepikantné

pikantné

pikantné a

nepikantné

Mužovi vravím, že všade cítim starú handru a chlór, on sa ma snaží optimisticky presvedčiť, že tá aróma je spôsobená exotickým korením. Och ako by som si to chcela vtĺcť do hlavy, ale akosi mi to nejde. Keďže sme všetci hladní a ponáhľame sa, nakoniec podľahneme...čudnému smradu a nakladáme vraj čínske jedlo. Očami stále hľadám Číňana, ale okrem deravej „legínky“ žiadne šikmé oči nevidím.

Jedlo je na stole, stále vonia nevábne. Naberiem si a je to divné, nechutné. „Nebude niekde skrytá kamera, či to zvládneme, alebo radšej vzdáme?“ Horko ťažko zdolávam druhú lyžicu a aj muž už pochopil, že koreninami to nebude. Snažíme sa vyhrabať tie chutnejšie kúsky, keď tu zrazu zbadám na stene nacapený papier formátu A4 s vytlačeným textom:

Naložené jedlo musí zákazník skonzumovať celé, ak to nedodrží zaplatí ako za ďalšiu porciu.

„No paráda!“ skoro ma natiahlo. Ledva som do seba napchala dve lyžice prapodivnej ryže a ešte ma čaká takých lyžic asi dvadsať, ak to nezvládnem, zaplatím premrštenú cenu za....jedlo? Nikdy viac.

Gold Sun už nesvieti, zapadlo a definitívne.

Medzitým som skočila na obedové menu do obľúbenej reštaurácie, kde bolo všetko v poriadku až na čudesnú ružovo fialovú primalexovú polevu, ktorou boli poliate buchty.

Nezdravý Mc Donald a jeho aktuálny hit nesklamal. Vlastne tam niet čo pokaziť. Roboti v kockovaných košeliach so zvláštnym neprítomným pohľadom a naučenými vetami mi vždy dajú čo očakávam a žiadne nemilé prekvapenia sa nekonajú. Dokonca mal jeden z nich minule chybu v programe a nabalil mi 2 x hranolky (za tu predraženú sumu sa aj celkom hodili)

Objednávka domov bola bola katastrofa. Z istej reštaurácie ma čakal po otvorení škatule asi päť krát ohriaty rezeň.

Myslela som si, že raj na tanieri už nezažijem, keď ozajstný pôžitok a s perfektnou obsluhou som zažila na Spišskom Salaši. Tam by som chcela vyhrať doživotné menu na každý deň.

Klepem mäso na stejky, pridávam marinádu a koreniny, grilujem mäso, k nemu opekanú cibuľku, vyrábam zeleninový šalát...

a opäť som spokojná, len ešte extra turbo ventilátor poprosím!

Zuzana Kalafusova

Zuzana Kalafusova

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Zuzana s vnútrom filozofa a miliónmi myšlienok Zoznam autorových rubrík:  ÚvahyPoéziaPrózaCo zivot dalSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
SkryťZatvoriť reklamu