Ďalšia vražda...

  Zhodou okolností zhruba pred hodinou (13,30), cestou od lekára som odparkovala auto na malom parkovisku pred firmou (v Trnave), nie ako vždy pri ceste. V jemnom omámení z injekcie som premýšľala o Vianociach, no hned som sa prebrala.. Už cestou cez starú jednosmernú bežne unudenú a prázdnu uličku ma zblokovala kolóna, čo bolo čudné. Policajné autá, sanitka, kopec zvedavých ľudí, klasický chaos, nabúrané auto a policajti naťahujúci pásku "zákazu vstupu".
 Prestalo mi to byť čudné, keď som sa na moment zľakla - idúc z parkoviska a mať pred očami mŕtveho človeka ležiaceho na chladnom snehu, laxne prikrytého modrým igelitom nieje zatiaľ bežnou dennou záležitosťou. Zatiaľ. Z bežných šepotov postávajúcich ľudí cestou do kancelárie som začula..."zabila svojho chlapa žena s guľovnicou a s plačom utiekla".. a bla-bla..paráda, hotový divoký západ a drby naokolo.
 Bežne totiž po tom chodníku ráno i poobede chodievam, zvláštny pocit. Prvé, čo mi napadlo, čo keby na tom nesprávnom mieste bol pre vraha v nesprávny čas nesprávny človek a... No veď večer sa zo správ dozvieme, čo sa stalo.
 Len tak si pokladám okrem mnohých ďalších "vlastnú" básnickú otázku, že kde to vlastne žijeme a hlavne, akú dobu to žijeme atď. Prednedávnom to bol Daniel, teraz niekto iný a zajtra to bude kto zasa? To ozaj treba (ako písal Števo Hríb vo svojom editoriáli Týždňa zo 14. novembra) vytĺcť hrubosť hrubosťou?
 Nedalo mi tento krátky príspevok nenapísať, hoci sa priznám, že takto som sa ako nová blogerka veru uviesť nechcela. Čo ale v priebehu nasledujúcich dní zmením :) Inak vám všetkým prajem pekný zasnežený adventný deň.