V týchto dňoch prichádza rodičom budúcich prváčikov rozhodnutie o tom, či ich dieťa bolo prijaté do prvého ročníka školy, na ktorú sa hlásili. Nie je vždy samozrejmosťou, že spádová škola na ktorú by mali dieťa prijať bez „väčších problémov“, je pre rodičov aj najlepším riešením. Je viacero faktorov, podľa ktorých sa rodičia rozhodujú, napríklad vzdialenosť od bydliska, dostupnosť hromadnou dopravou, krúžky, cudzie jazyky a aj to, či tam odchádzajú spolužiaci zo škôlok. Začína sa tak hra o školy na celom Slovensku.
V rovnakej situácii som sa tento rok ocitol aj ja s našou dcérkou. Bývame v okolí Hviezdoslavovho námestia a naša spádová škola je Základná škola Milana Hodžu známa aj z televízneho seriálu Pán profesor a nachádza sa neďaleko Palisád. Materská škola, prvý stupeň a školský klub sídlia na Podjavorinskej ulici, druhý stupeň a riaditeľstvo ešte o ulicu ďalej, na Škarniclovej.
Spolu sme si vyskúšali, ako by vyzerala naša každodenná cesta do našej spádovej školy. Trasu sme absolvovali nielen autom, ale aj pešo. Cestu pešo si môžete pozrieť na priloženom videu.
Cesta autom
Trasa autom z domu až pred budovu školy má necelé dva kilometre. Najrýchlejšie je ísť po nábreží, následne odbočiť na Staromestskú ulicu, otočiť sa na Suchom mýte a cez Zochovu ísť až ku škole. Len na tomto krátkom úseku sú tri svetelné križovatky. Pred budovou školy nie je dostatočné množstvo vyhradených parkovacích miest a rodičia ráno blokujú ulicu. Cesta autom trvala do 10 minút.
Cesta pešo
Cesta pešo z domu až do školy má jeden kilometer. Nezdá sa to veľa, ale bol by som rád, aby ju moja dcéra raz absolvovala aj sama. Cesta vedie cez Hviezdoslavove námestie, Ventúrsku, Klariskú, podchodom na Zochovej ulici (ak máte napríklad druhé dieťa ešte v kočíku, tak nastáva problém a cesta sa predĺži až po Suché mýto) a následne hore Zochovou ulicou okolo takzvaného Starého rozhlasu. Mestskou hromadnou dopravou cesta do spádovej školy nedáva vôbec zmysel.
Nie je to tak dávno, čo bola situácia úplne iná, v našej lokalite bola škola iba na skok, neďaleko budovy Slovenského národného divadla a cesta by nám trvala pomalou chôdzou ani nie tri minúty. Nachádzala sa na Jesenského ulici a mala 150-ročnú tradíciu, v objekte sídlila základná škola, ktorá patrila pod mestskú časť Staré Mesto a aj základná umelecká škola, ktorú spravovalo mesto. Jej brány sa však definitívne zatvorili v roku 2012. Deti vtedy umiestnili do škôl na Vazovovej, Grösslingovej a Mudroňovej ulici. Do zostávajúcich siedmich základných škôl, ktorých zriaďovateľom je mestská časť Staré Mesto v nasledujúcom školskom roku nastúpilo viac ako 2500 detí z toho 390 prvákov. Ak to porovnáme s aktuálnym školským rokom, tak počet detí sa zvýšil na približne 3300 deti. Za necelú dekádu sa počet školopovinných detí v Starom Meste zvýšil takmer o tretinu a pritom žiadna nová škola nebola otvorená. Ďakujem pekne vážení volení zástupcovia.
V čase keď školu na Jesenského ulici zatvorili, bola starostkou Tatiana Rosová. Ani jej nasledovníci, rovnako ako zvolení poslanci nepriniesli do dnešného dňa žiadne koštruktívne riešenia, a nová základná škola v centre Bratislavy doteraz nevznikla.
Akému vážnemu problému čelíme ohľadom nedostatku priestorov pre deti nádherne odzrkadľujú aj iniciatívy na vytvorenie novej učebne z bývalého skladu na ZŠ M. R. Štefáníka na Grösslingovej ulici, či prerobenie školníckeho bytu na kmeňovú triedu na ZŠ Hlbokej v závere tohto školského roka. Sú to vítané zmeny, ktoré ešte viac poukazujú na nevyhnutnú potrebu otvorenia novej základnej školy čo najskôr.
Detí však aj v súvislosti s narastajúcou výstavbou v mestskej časti, najmä okolo nového “Downtownu“ pri novom národnom divadle pribúda. Taktiež na základe geopolitickej situácie k nám vo veľkom prichádzajú matky s deťmi z Ukrajiny, ktoré utekajú pred vojnovým konfliktom. V neposlednom rade aj mnohí mimobratislavčania, ktorí celé roky žili v hlavnom meste, boli napríklad z dôvodu novej parkovacej politiky donútení zmeniť si svoj trvalý pobyt. Všetky vyššie spomenuté body majú vplyv na väčšiu záťaž na školy nielen v Starom Meste.
Fakty
v Starom Meste aktuálne (r. 2021) žije viac ako 46 tisíc obyvateľov.
v roku 2011 bolo obyvateľov niečo cez 38 tisíc.
počet bytov v roku 2021 je viac než 28 tisíc.
v roku 2011 bolo bytov cez 22 tisíc.
podiel novopostavených bytov bol v Starom Meste v rámci bratislavských mestských častí tretí najvyšší (na prvom mieste sú Vajnory a druhé v poradí sú Podunajské Biskupice).
(Zdroj údajov: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov 2011 a 2021)
Mestská časť Staré Mesto je v súčasnosti zriaďovateľom siedmich základných škôl. Ide o školy: Dubová, M. R. Štefánika na Grösslingovej, Hlboká, Dr. Ivana Dérera na Jelenej, Mudroňová, M. Hodžu a Vazovova, z ktorých tri sú základné školy s materskými školami.
Podľa zákona si žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode v ktorom má trvalý pobyt v takzvanej spádovej škole. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme, čiže ak to dovoľujú kapacitné možnosti školy. Obvody stanovuje všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti.
Koľko detí nastúpilo do staromestských škôl?
Školský rok 2012/2013 - 2540
Školský rok 2013/2014 - 2572
Školský rok 2014/2015 - 2646
Školský rok 2015/2016 - 2701
Školský rok 2016/2017 - 2771
Školský rok 2017/2018 - 2817
Školský rok 2018/2019 - 2993
Školský rok 2019/2020 - 3144
Školský rok 2020/2021 - 3213
Školský rok 2021/2022 - 3366
Pozn.: Údaje k 15.9. daného školského roka
(Zdroj: CVTI)
Takto skončila škola na Jesenského ulici
Zrušeniu základnej školy na Jesenského ulici predchádzal štrnásť rokov sa ťahajúci súdny spor, v sa ktorom rímskokatolícka cirkev súdila s mestom Bratislava o budovu v ktorej sídlila škola. Po tom ako v marci 2010 súd vyhrala, nehnuteľnosť predala súkromnej spoločnosti. Stalo sa tak ešte v auguste 2011, učitelia aj rodičia sa to dozvedeli až v septembri po začiatku školského roka. Následne v decembri 2011 vtedajšia starostka Starého Mesta Tatiana Rosová predložila zastupiteľstvu návrh na „vyradenie základnej školy zo siete škôl a školských zariadení“. „Okupujeme školu bez toho, aby sme mali s kýmkoľvek nájomnú zmluvu,“ vyhlasovala pre médiá. Okrem toho sa škola podľa nej neoplatila lebo ju navštevovalo málo detí. „Na 70 metrov štvorcových tam bolo 20 detí a ostatné školy na to doplácali,“ tvrdila.
Časť staromestských poslancov spolu so školskou radou sa snažili školu zachovať a argumentovali tým, že bolo potrebné preskúmať či existuje aj iná alternatíva, napríklad zlúčenie alebo rokovanie s vlastníkom. Už vtedy totiž nemali staromestské školy (rok 2011) dostatočnú kapacitu na prerozdelenie detí a rodičom to spôsobovalo nemalé problémy. Sedemnásti prítomní staromestskí poslanci však presadili definitívne zrušenie školy.
Ak Vás zaujíma, kto a ako hlasoval za vyradenie Základnej školy Jesenského 6 v Bratislave zo siete škôl a školských zariadení, môžete to pozrieť na stránkach Starého Mesta - hlasovanie č.17, bod 28 a Návrh uznesenia.
