To najmenšie letisko sa volá Baneasa a je v Bukurešti, vyzerá ako železničná stanica okresného formátu. Je maličké, všetko je v jednej malej budove.
Zažil som šok, keď hneď po pristátí priamo z lietadla dávali ľuďom batožinu. Je to síce nezvyčajné, ale na druhej strane to šetrí čas a znižuje riziko straty/odcudzenia. Prešli sme asi 30 metrov a boli sme v hale. Hala bola spoločná pre prílety aj odlety. Bohužiaľ asi som bol natoľko šokovaný, že som zabudol fotiť, tak prikladám jednu z internetu.
Pre úplnosť treba podotknúť, že Bukurešť má dve letiská a že letisko Baneasa je to menšie z nich. To druhé sa volá Otopeni a je asi také ako to naše bratislavské, len ceny sú tam iné. Jedna kávička do papierového kelímka ma stála 3,5 Euro. Všade sa tam dá platiť v eurách. A to ešte ani nie sú v EU.
Odtiaľ som letel do Mníchova, kde je to veľké letisko.
Ono, keď sa povie fotiť letisko, človek si predstaví fotografie lietadiel, letiskových budov z vonku, z vnútra, ...
V Mníchove to tak nie je. Majú tam taký úžasný rýchlovlak (linka S8), ktorý vás zavezie priamo pod letisko, takže na nejaký celkový pohľad hneď zabudnite. Vystúpite z vlaku a ak náhodou odlietate z terminálu T1, tak sa už nedostanete ani von z budovy. Je som letel z T2, takže som musel prejsť obrovským nádvorím letiska, ktoré je obkolesené letiskovými budovami
a zakryté plátenou (alebo akou) strechou.
Pripomenulo mi to legendárny Olympijský štadión, ktorý sa, to je náhoda, nachádza tiež v Mníchove. Asi je to národná tradícia :)
A práve tu, na nádvorí som urobil pár záberov, aby som vám ukázal ako má letisko európskeho formátu vyzerať.
A ešte pár detailov:
A ďalší paradox, na letisku v Mníchove je káva a rôzne čaje zadarmo pre všetkých cestujúcich. Tak som si dal za 3,5 Eura pivo.
