Už pár rokov doučujem v rodine, kde príliš aktívna a dominantná mamina celý čas zapisovala syna a dcérku striedavo na hudobné, tanečné, športové, kuchárske a iné krúžky a tábory, postupne vystriedali hádam všetky. Len máloktoré si zvolili dobrovoľné samy. Dostali príkaz, a basta. Výsledok? Malý (10 - ročný syn) ostal maximálne pri futbale, aj napriek tomu je stále unavený, (ešte v sobotu chodia na plávanie, resp. vodné pólo), okolie si myslí, že sú rozmaznané, lebo si o sebe myslia, že "musia" mať tie aktivity navyše. Nikoho nezaujíma, že ich nechcú. 13 ročná dcéra dopadla ešte horšie, pretože ako silný introvert a uzavreté (na svoj vek, mimochodom, extrémne detské a až priposlušné) dieťa sa nikdy mame neodvážila povedať, že ju tie večné aktivity stresujú, a tak tíško podstupuje útrapy ďalej. Obaja majú každý deň a večer nejakú akciu alebo vystúpenie a domáce úlohy nie sú schopné si robiť v bdelom stave. Žiaľ, v tejto veci si dominantná pani domu neveľmi chce nechať radiť, takže nie je v mojej moci to zatiaľ zmeniť. Aj keď, pokúšam sa jej naznačiť, že by už mala začať nechať rozhodovať aj nich samych. Určite by si nejakú aktivitu zvolili, o tom nepochybujem, ale len JEDNU a síce tú, ktorá ich baví :(
Ďalší nedávny príklad: šikovné dievčatko, učiace sa na samé jednotky, chodí do školy bledé, unavené, s kruhmi pod očami, prípadne je každý druhý týždeň choré. Od septembra sa vo všetkých jej poznámkach a písomných esejách objavuje poznámka o tom, ako sa nestíha učiť, ako vstáva o piatej ráno aby sa doučila čo potrebuje, keďže poobede nestíha...neraz som započula, ako sa spolužiačkam sťažuje, že jej mama sa tento rok zbláznila a zapísala ju na asi 6 krúžkov. Tanečná, tenis, herecký, spevácky, klavírny a volejbalový. Raz, keď to opäť spomenula, som sa jej opýtala, že keby sama chcela, čo z toho by si vybrala...odpoveď znela: "No, asi len ten tenis..." A ako bonus na víkendy má na starosti 5 ročného bračeka, takže nemôže s kamoškami chodiť von. Je mi jej nesmierne ľúto, pretože je to skvelé, milé dievča, ktoré statočné znáša tieto "útrapy". Ktovie ako dlho vydrží...
Môj odkaz všetkým maminám a tatkom, ktorí svojim deťom "dopriavajú" to, čo sami ako malí nestihli: oni za to predsa nemôžu...a deti predsa NIE sú na to, aby sa ukazovali a predvádzali. Majú právo povedať si, koľko vládzu a chcú. Ďakujem za pochopenie ;)
