Súkromné

Michala Kamhalová
25.1.2008 15.45
Pár dní bezprostredne po tomto dátume plynulo niekde mimo mňa. Áno, robila som to, čo som mala, pracovala som, zhovárala som sa s ľuďmi, neskôr sme celá rodina robili všetko preto, aby sme pomohli starkej, ale mysľou som bola niekde ďaleko od toho čo sa okolo dialo. Neviem, nakoľko to bolo na mne poznať. Možno nie veľmi. Len zopár ľudí okolo mňa vedelo a vie, čo sa stalo a ako sa s tým vyrovnávam. Tým niekoľkým nesmierne ďakujem za podporu, pomoc a vysvetlenia.

Michala Kamhalová
Knihy...
...sú mojim najobľúbenejším koníčkom. Skromne sa pochválim, že som čítala pomaly ešte s cumlíkom v ústach. Neraz ma naši šli v noci skontrolovať, a v sladkom domnení, že spinkám ma pod perinou našli ako s baterkou lúskam rozprávky. Takmer stále som mala aj mám rozčítané 4 - 5 knižiek z rozličných oblastí. Povedala som si, že sem pošlem akýsi výcuc, ktorý je mne najbližší, možno si na základe môjho opisu niektoré budete chcieť prečítať i vy. (alebo ste ich už čítali a budete moje názory konzultovať ;)

Michala Kamhalová
Píšete ešte listy?
...také naozajstné, na papieri, v obálke a do schránky...kedysi to bola moja obľúbená činnosť, písala som za celú rodinu, hlavne preto, že som za to pravidelne (ako za len máločo) dostávala verejné pochvaly. Páčila sa im moja štylistika, humor, opisy...(ale ináč som skromná). Nie tak dávno, pred pár týždňami, mi začalo byť dosť ľúto, že už dávno nepíšem a rozhodla som sa to zmeniť. S tým rozdielom, že ich takmer určite nikomu nepošlem - aspoň nie hneď. Ostanú predbežne pre mňa a u mňa, adresáti si ich prečítajú len keď budem mať pocit, že je na to správny čas.