
V utorok podvečer, keď sme aj s jedným naším "žiačikom" (zabije ma, keď si toto prečíta, ale nevadí :)) prechádzali smerom od tržnice k Tescu, všimli sme si nad ním krásnu "poldúhu". (ona naozaj končila presne vo svojej polovici, a stácala sa v oblohe.) Ja osobne som dúhu nevidela už dobre dávno, tak som si ju pre istotu hneď dvakrát nadšene odfotila. Po chvíli, keď sme sa na ňu už nepozerali, smerom k nám prichádzali dvaja ľudia - neznáma pani sa na nás pozrela a s úsmevom povedala: "Pozrite sa tam!" Hm...teda, ona to vlastne povedala po nemecky, na čo som jej s rovnakým úsmevom a plynulou vetou (ani som nevedela, že ešte niekedy využijem svoje skvelé znalosti nemčiny :) odpovedala: "Wir haben schon gesehen." Vyzerala potešená, jednak možno preto, že som jej rozumela i pohotovo odpovedala, jednak bola zjavne rada, že si to niekto tiež už všimol.
Bola by som na celú epizódku asi zakrátko zabudla, ale asi 3 minúty na to nás z ničoho nič oslovila mladá baba, kráčajúca oproti nám na zastávke električky: "Už ste videli?" kývla hlavou smerom k dúhe. Potom, čo sme ju informovali, že sme ju dokonca i stihli fotiť a po krátkej minikonverzácii sa s nami s úsmevom rozlúčila.
Títo dvaja vzácni neznámi mi vtedy značne pozdvihli náladu - a to som ju ani nemala zlú ;) ďakujem touto cestou všetkým, ktorí (i v stresovom sychravom pracovnom dni) stále registrujú maličkosti, tešia sa z nich - a navyše s nimi oboznamujú iných okolo seba; a chcú nám tak dať najavo, aby sme ich nezabúdali vnímať i my.