Veľmi rada by som znovu písala listy pre iných, čosi ako náhradu za mobil, mail...ale bolo by mi ľúto, keby mi neodpísali. Na jednej strane ma teší predstava, že tých, čo si už odvykli od tejto formy komunikácie poteším obálkou, no napadá mi len zopár ľudí, o ktorých som presvedčená (alebo dúfam?), že by mi rovnakým štýlom odpovedali. Ktovie, možno aj s tým časom začnem a budem čakať a tešiť sa na spätné reakcie. Zatiaľ si túto novonavrátenú chuť budem "vybíjať" na "listoch pre nikoho."
Budú venované reálnym ľuďom, ktorých poznám a ktorí sú mi blízki. Rodina, priatelia, kolegovia, deti... a budú vyzerať presne tak ako listy vyzerali. Riadkovaný papier, úhľadné písané písmo, oslovenie a záver ;) že čo im budem písať, ak to nebudú priamo čítať? Možno to vyznie čudne, ale bude tam všetko to, čo im nie som schopná povedať priamo, čo im povedať nestíham alebo v čom im chcem poradiť. Tento - asi dosť zvláštne znejúci - spôsob "rozhovorov" používam oddávna, a doposiaľ sa mi vypláca. Je to čosi ako vyčistenie si hlavy od veľkej kopy myšlienok, informácií a odkazov tým, na ktorých mi záleží. Navykla som si ich ukladať na papier, spočiatku nesúrodo a zmätene, potom nadobudli podobu ucelených útvarov, ktoré sa dali aj čítať ;) Tak vznikli moje "listy".
Nevadilo mi a nevadí, že si ich pomyselní prijímatelia neprečítajú v blízkej budúcnosti. Stačilo, že to nenosím v mojej hlave a uložila som si to pekne niekde "nabok". Z času na čas sa vyskytla osoba alebo situácia, ktorej som už dávnejšie vytvorený "list" o ňom upravila do mailovej podoby a poslala, pretože jeho obsah bol práve aktuálny a vhodný. Pomohlo to vždy obom stranám, aj preto som s tým pokračovala dlho, a dnes znovu na to nadväzujem. Možno niektoré z nich ich "hlavná postava" neuvidí nikdy. Možno ich po čase zničím, lebo si veci vysvetlíme osobne. Možno sa mi dokonca niektoré zapáčia natoľko, že ich pošlem ihneď. A snáď sa mi podarí dosiahnuť i to, že na ne dostanem kladnú odozvu, (tj. niektorá druhá strana sa "chytí" a skúsi si horko ťažko spomenúť, ako sa listy a pohľadnice píšu).
Mám jednoducho stále rada ten formát. Do SMSky sa všetko dôležité nezmestí a sedieť za PC a ťukať 2 hodiny s čumením do monitora je predsa len iné ako si pekne poležiačky v pokoji precvičovať písané písmo ;) Takže ospravedlňte ma, čistý notes a správy pre ľudí čakajú :)
