Bolo im treba vysvetľovať čo ktoré jedlo je, takže chvíľu to trvalo. Čašník k nám po desiatich minútach pristúpil so Slovami: máte päť minúť, aby ste si objednali čo chcete, potom už budú k dispozícii iba Bryndzové halušky. Začali sa stresy. Rýchlo niečo objednať len aby sme nemuseli všetci povinne žrať bryndzové halušky. Zdalo sa to byť vybavené, no po chvíli sa čašník vrátil z kuchyne a oznámil nám, že sme časový limit nestihli. Buď budeme jesť bryndzové alebo nič. Hostia boli veľmi, ale veľmi hladní, niektorí z nich mali posledné jedlo na obed v Holandsku a teraz bolo desať hodín večer. Takže zvolili sme možnosť a. Koniec koncov, vysvetlil som im, že majú jedinečnú možnosť ochutnať najtradičnejšie slovenské jedlo, s najtradičnejším slovenským syrom a najtradičnejšími slovenskými cestovinami (keďže šlo o ochrancov zvierat, objednali sme si to bez slaniny).
Vo mne sa miešali pocity hamby, hnevu a absurdnosti. Namiesto dobrého dojmu zo slovenského podniku, sme zahraničnej návšteve naservírovali rýchle objednávanie pod stresom a nakoniec aj tak dostali to čo si nevybrali. A navyše všetci dostal to isté - ako v školskej jedálni. Vraj je nedeľa večer a vtedy kuchyňa končí skôr. Čo natom, že reštaurácia bola plná štamgastov? Kto to kedy videl vysedávať v reštaurácii v nedeľu večer. Nech idú jest domov.
Nemohol som sa ubrániť smiechu, keď som videl rozpačité pohľady našich hostí na taniere plné bielej hmoty. Priatelia z Poľska a Češka boli vpohode, keďže to poznajú. Ale holandský kolega súkal do seba toto čudo s divným výrazom v tvári. Opýtal som sa ho „Is it OK?". Iba zvýraznil svoj úškľabok a ticho hodil ďalšie sústo tejto maškrty do úst.
Za desať minúť prišiel čašník a oznámil nám, že máme poslednú šancu objednať si ďalšie pitie. A o ďalších desať minúť prišiel s účtom, že môžme tu ešte sedieť, ale musíme hneď teraz zaplatiť. Vysvetlil som kolegom, že majú veľké šťastie, pretože popri tradičnom slovenskom prostredí a jedle majú možnosť zažiť aj tradičnú slovenskú pohostinnosť a obsluhu. Keď chcete dobrú obsluhu choďte do Irish Pubu. V Slovak Pube dostanete pravý nefalšovaný slovenský prístup k zákazníkom.
Väčšina našich partnerov si napriek tomu nenechala skaziť náladu, bavili sme sa dobre. Najmä ľudia z „Vé štvorky" si z toho veľkú hlavu nerobili. Na takýto prístup sú zvyknutí. Niektorí holandskí partneri však boli dosť znechutení a už nikdy nebudú chcieť vkročiť do podniku, ktorý má v názve „Slovak".
Darmo budeme lákať turistov krásnymi video spotmi o Fairytale Land in the Heart of Europe, keď ich budeme odtiaľto vyháňať podradnými službami. Nepáči sa mi, že píšem „sťažujúci sa" článok, ale jednoducho mám pocit, že pre viacerých bude dobré vedieť o tejto skúsenosti. Najme pre tých, ktorí tu budú mať toto leto zahraničné návštevy s úprimným záujmom spoznať niečo typicky slovenské. Vysvetlite im, že aj keď sa to nezdá, ich nápad je vlastne dosť adrenalínový. A že ak chcú zakúsiť slovenské jedlo nech si vyhľadajú slovenskú reštauráciu v Bruseli, Amsterdame či Londýne a dúfajte, že majiteľ tej slovenskej reštaurácie v cudzine až tak tradičný v prístupe k hosťom mať nebude. Tu v Bratislave, zahraničné návštevy zoberte radšej do Irish Pubu.
