Čo som? Slovák, Arab, Maďar, Palestínčan či Izraelčan? Odpoveď je jednoduchá. Som človek. Kto je viac?! Zoznam autorových rubrík: Politika, Náboženstvo, Myšlienky, Súkromné, Zaujimavé všeličo
Vzťahy medzi židmi, muslimami a kresťanmi sú plné napätia, prebieha zrážka civilizácií. Aspoň tak tvrdia niektorí ideológovia a z mnohých správ, ktoré šíria média, by sa mohlo zdať, že to tak naozaj je. Multikulturalizmus zlyhal, oni neznášajú nás, my neznášame ich a podobne. Ale nie je to celkom tak...
Konflikt medzi Izraelom a Palestínou možno vnímať v dvoch rovinách. Tá, ktorú tu riešim najčastejsie, je politická. V rámci nej argumentujem za rovnoprávne usporiadania vzťahov, buď v podobe jedného spoločného demokratického štátu Židov a Arabov (a všetkých ostatných) na území celej historickej Palestíny, alebo v podobe dvoch samostatných a rovnocenných štátov: Izrael na 78% územia a Palestína na 22% (podľa hraníc z roku 1967). Je tu však aj druhá rovina: Ľudská. Alebo medziľudská...
Ľudia niekedy hovoria, že mier medzi Židmi a Arabmi nie je možný. Jedni s prehľadom mudrujú: „Chcú ich zatlačiť do mora". Druhí zase: „Myslia si, že sú vyvolený národ". Oba tábory sa zhodnú, že „s nimi (s tými druhými samozrejme) sa to nedá". Ale možno by sa aj dalo. A možno by to šlo ľahšie do rytmov gangnam style.
Minulý týždeň v utorok sme sa rozhodli osláviť Medzinárodný deň mieru v Medickej záhrade v Bratislave. Zišlo sa nás tam vyŠe 50. Neviem či je to na slovenské pomery málo alebo veľa, v každom prípade bola dobrá nálada. A budúci rok na 21. septembra zorganizujeme znovu niečo podobné.
Minulý rok sa konal celosvetový pochod za mier a nenásilie. Slovensko bolo jednou z mála krajín, ktoré sa na tomto bohumilom podujatí nezúčastnilo. Tento rok si to vynahradíme aj s úrokmi. Medzinárodný deň mieru, ktorý v roku 2001 OSN stanovilo na 21. septembra si pripomenieme zhromaždením v Medickej záhrade v Bratislave.
Často sa zvykne pochybovať o reálnosti pekných myšlienok, zvlášť keď sú veľké a ambiciózne. Rovnako sa často pochybuje o sile človeka, o schopnosti jednotlivca zmeniť svet. Alebo vôbec zmeniť niečo, hoci aj malé. Chcem vám porozpravať príbeh o peknej myšlienke a ambicióznom človeku, ktorý už vyše desať rokov neúnavne pracuje na jej uskutočnení.
Už sme si dávnejšie povedali kto sú Židia a Izraelčania, kto sú Arabi a moslimovia, je na čase povedať si niečo o Palestínčanoch. Že Palestínčania sú Arabi z Palestíny je pravda, ale zďaleka to nie je všetko.
Túto nedeľu sa bude konať palestínsky kultúrny večer otvorený širokej verejnosti. Začína sa o 16:00 v A4 na námestí SNP 12 (bývalé Véčko alebo V-klub). Bude palestínska hudba a jedlo a o 16:30 začne prednáška a diskusia s aktivistami ISM o situácii na palestínskych okupovaných územiach. Po prestávke sa bude premietať film o živote v Palestíne a potom bude hudba s tancom. Vstupné je dobrovoľné.
Mnohí z vás už neklietkové vajcia poznáte a kupujete. Pre mnohých je to ale stále neznáma téma. Tak si povedzme v čom je problém. Ale najskôr si pustime videjko.
Bolo to asi pred desiatimi rokmi. Vtedy som bol ešte náruživým diskutérom na internetových fórach a myslel som si, že sa v nich s ľuďmi dá normálne diskutovať. Na jednom takom fóre som sa pustil do debaty s mladým skinhedom, rasistom a antisemitom v jednej osobe. Zarazilo ma okrem iného jeho presvedčenie, že Židia si strázia svoju „rasovú" čistotu, aby boli rasovo nadradení, zatial čo sa snažia všetky ostatné rasy a národy pomiešať dokopy, aby nikto nezostal rasovo čistý okrem nich. Za týmto učelom vraj Židia podporujú a dokonca riadia multikulturalizmus. A že Židia sú vraj strašne jednotní a preto sú nebezpeční.
Pre niektorých z vás to budú známe veci. Pre ostatných, malé nahliadnutie do sveta Ericha Fromma. Uvádzam tu niekoľko myslienok z jeho diela Analýza ľudskej deštruktivity, ktoré sa mi páčia. Píše o príčinách, ktore vedú k deštruktívnemu správaniu ľudí, o tom, že hnacím motorom človeka sú jeho vášne, že tie môžu vychádzať buď z biofilnej orientacie (láska, spravodlivosť, pravda, ...) alebo z nekrofilnej charakterovej orientácie (sadizmus, masochizmus, narcizmus, ...). Z vyše štyristostranovej knihy som podčiarkol asi štvrtinu textu. To je príliš veľa na uverejnenie; tak som spravil syto. Potom daľšie a potom daľšie. Nakoniec zostalo niekoľko uryvkov, z ktorých by ma srdco veľmi bolelo keby som mal niečo vynechať. Rozdelil som ich do dvoch člankov. Tu je prvý.
Prinášam tu výber vtipných aj nevtipných Amnesty klipov, ktoré sa mi najviac páčia (popri tých, ktoré už boli uverejnené v predchádzajúcich článkoch - viď súvisiace články).
Počas nasledujúcich týždňov sa rozhodne o tom či Európska únia prijme legislatívu, po ktorej volá väčšina občanov EÚ, alebo odsúhlasí paškvil, ktorý nebude mať žiaden účinok.
Izrael je miesto kde som vyrastal a prežil strašne veľa krásnych chvíľ. Hoci pokiaľ som tam žil, vždy som sníval o presťahovaní do Československa. Ako to väčšinou býva, dnes si spomínam najme na pekné veci z detstva.
Pred niekoľkými týždňami zomrel najväčší palestínsky básnik Mahmud Darwish. Neviem o ňom veľa. Iba pred niekoľkými rokmi som sa o ňom dozvedel, a keďže môj vzťah k poézii je veľmi slabý, ak vôbec existuje, nesnažil som sa ho bližšie spoznať.
Vždy som počúval o tom aké je Slovensko krásne. Tu z Bratislavy toho veľa zo Slovenska nevidieť. Tak som si pred par rokmi povedal, že si to idem preveriť. Kúpil som bedeker a naplánoval cestu po západnej polovici Slovenska. Medzi mestami, ktoré sme za štyri dni navštívili boli Kremnica, Banská Štiavnica, Bzovik, hrad Čabrad, Brhlovce, Drážovský kostolík, Oravský hrad, Žilina a iné. Stálo to zato. Fakt to bol vydarený výlet. Konečne som videl, že to Slovensko je ozaj pekné.
Na bruselskej demonštrácii za zákaz obchodovania s tuleními kožušinami sa s výpravou Slobody zvierat zúčastnil aj štáb z www.milacikovia.sk/. Filmový material zostrihali a dali dokopy asi 15 minutový dokument o našej ceste, o demonštrácii a o príčinách nášho protestu. Pozrite si!
Prvého júla sme boli v Bruseli. Ale nie len tak hoci jak. Boli sme na demonštrácii, o ktorej som písal v júnovom článku. A bolo skvele. Dovoľte mi, aby som vám atmosféru podujatia trosku priblížil, aj keď úplne sa to nedá.
V nedeľu a pondelok sme v Bratislave organizovali malé pracovné stretnutie ochrancov zvierat z krajín Vyšehrádskej štvorky, Belgicka a Holandska. V nedeľu večer sme si chceli spraviť prijemné neformálne posedenie. Navrhol som Irish Pub v centre Bratislavy. Je tam dobrá atmosféra, slušné jedlo a zahraničné návštevy odtiaľ odchádzajú väčšinou spokojné. Náš partner z Bruselu však mal lepší nápad: We can eat Irish food in Ireland. In Bratislava I would like to go to a traditional Slovak place. Fakt skvelý nápad, pomyslel som si. Ukážeme im, že aj my Slováci máme pekné reštaurácie a dobré jedlo. Takže pôjdeme do Slovak Pubu - jedinej slovenskej reštaurácii, ktorú poznám.
Každá tretia žena je bitá, nútená k sexuálnemu styku alebo inak zneužívaná. Každá tretia žena. Pozrite sa okolo seba... Každý rok je vyrobených 6 miliónov ľahkých zbraní a 16 miliard nábojov - viac ako dve nové náboje pre každého človeka na zemy. Dosť na zabitie nás všetkých dva razi. Pokračovanie na youtube.
