O mnohých veciach tykajúcich sa vlasti môjho otca a miesta môjho detstva sa dozvedám až tu na Slovensku. Napríklad, hoci Haifa, mesto, v ktorom sme bývali, je svetovým centrom bahajského náboženstva, o obsahu náboženstva Bahai som sa dozvedel až v Bratislave z brožúrok rozdávaných na infostánku. A až tu som objavil palestínsku speváčku zo severného Izraela, ktorá spieva aj o palestínskom údele.
Pred pár týždňami mi došiel od príbuzného link na speváčku, o ktorej som predtým nikdy nepočul. Rim Banna. Krásna hudba.
Nedávno sme oslavovali 60 rokov vzniku Izraela. Alebo palestínskej katastrofy - vyhnanie státisícov Palestínčanov z ich domovov, aby uvolnili miesto novým ľuďom. Hoci domy a dediny, z ktorých utiekli sú už často zrovnané so zemou, stále dúfajú a veria, že sa tam raz vrátia. Nie len do svojej krajiny, ale priamo do tých istých budov. Z generácie na generáciu si odovzdávajú kľúče od svojich príbytkov, aby si nimi raz, keď sa potomkovia vrátia mohli odomknúť a vojsť do svojho domu. Kľúč sa stal symbolom palestínskej túžby po návrate do vlasti. Amsa-l-masa - Zvečerilo sa. Pieseň venovaná palestínskym utečencom.
Zvečerilo sa
Zvečerilo sa, cudzinec
A zavreli sa dvere
A ľudia sa začali sťahovať
Od dverí k dverám
Zvečerilo sa, cudzinec
A otvorili sa rany
Oko, zadrž slzu
Nad milovaným, ktorý ma opustil a odišiel
Odcestuj a zober ma so sebou
Na raňajky mám len byliny
Vydržím hlad
Ale nevydržím odlúčenie
Zobrala som so sebou trpezlivosť
Schovala som ju do svojich očí
Odlúčenie od mojich rodičov, och mami
Nevyčítajte mi to prosím
Ty čo píšeš list
Píš ako sa patrí
Pozdravuj krajinu
V ktorej sú naši milovaní
Ty čo píšeš list
Píš a zaplň celý papier
A pozdravuj dom
V ktorom sú naši milovaní
Jazdec tiav, zober ma so sebou
Tá vzdialenosť ma zožiera
Znesiem krivdu
Ale neznesiem odlúčenie
Zvečerilo sa, cudzinec
Fares Udeh
Ponesú ťa motýle
Na chrbát oblaku
Odnesie ťa srnka
Do bútľavého stromu
Ponesie ťa vôňa chleba a mlieka
Ako mučeníka do objatia tvojej matky
Povedala mu hviezda
Zober ma na dvor nášho domu
Zober ma do mojej perinky
Spánok sa ma zmocnil
A usídlil sa v mojej hlave
Rozpráva sa chlapec z Gazy so svojim tieňom
V srdci matky
Sú skrýše pre jej deti
A pre jej smútok
V objatí matky
A v jej srdci
Žena čo jej zabili blízkeho
Má srdce z mlieka a skla
Otec, ktorému zomrela rodina
Slzy jeho srdca zapaľujú olejovú lampu
Ponesú ťa motýle
Na chrbát oblaku
Odnesie ťa srnka
Do bútľavého stromu
Ponesie ťa vôňa chleba a mlieka
Ako mučeníka do objatia tvojej matky...
Fares Udeh bol 13 (alebo 15) ročný palestínsky chlapec z Gazy, ktorý sa stal ikonou. Zmyslom jeho života bol nerovný boj s izraelskými tankami. Kvôli tomu vymeškával školu, a nemohli ho zastaviť ani tresty od rodičov. S kameňom v ruke bojoval proti opancierovaným „strojom na smrť". Dávid proti Goliášovi. Ibaže Goliáša neskolil. Veľkým šťastím bolo už to, keď tieto strety prežil. Šťastie mal aj 29. októbra, kedy bola urobená fotka, ktorá ho preslávila (tá z videa). O niekoľko dni nato bol zabitý guľkou z izraelskej zbrane. Niektorí ho dávajú za nasledovaniahodný symbol pre palestínske deti. S tým sa nestotožňujem. Deti by takto zomierať nemali. Pre mňa je to symbol niečoho iného - brutality izraelskej okupácie. Táto pieseň je venovaná Faresovi Udehovi.
Ešte dve pesničky.
Thata Yaumen - V ten deň: o zatknutí a mučení vojakmi.
Lam Takon Tilka Hikajaty - Nebol to môj príbeh.
Občas nezaškodí hodiť pohľad z opačnej strany.
