Často si neuvedomujeme, že sliepka je vlastne vták. Potrebuje v prvom rade priestor a pohyb. Potrebuje mať možnosť hrabať, vyváľať sa v prachovom kúpeli, uchýliť sa na bidielko, ktoré jej dáva pocit bezpečia pred predátormi. Silnou potrebou sliepok je tiež postavenie hniezda. Nič z toho v klietke sliepka nemá možnosť robiť.
V batériových konvenčných klietkach, je niekoľko sliepok natlačených na seba v úzkom priestore tak, že nemôžu vykonávať takmer žiaden pohyb, len s ťažkosťami dokázu vystrieť krídla. Každá sliepka tu má pre seba v priemere plochu menšiu ako hárok papiera A4. Nemôžu tu vykonávať žiadnu z vyššie vymenovaných prirodzených potrieb. Nedostatok pohybu im spôsobuje rednutie kostí a ich vačšiu lámavosť. V jednej klietkovej hale takto „žijú" spolu desiatky tisíc nosníc, ktoré celý čas iba stoja na mieste na nahnutých drôtoch (aby sa vajce odkotúľalo do zberného pása) a znášajú vajcia, ktoré nemôžu vysedieť, pretože sa im hneď odkotúľajú preč.
Ako sa to vlastne stalom, že pôvodne volne žijúci vták sa ocitol v takomto neľudskom (alebo nezvieracom) prostredí?
Nosnica (sliepka určená na znášanie vajec) pochádza z kury bankivskej, ktorá pred tisícročiami žila najmä v tropických lesoch Indie. Dodnes tieto kury žijú voľným životom v lesoch v niektorých oblastiach Indie a Číny. Pred niekoľkými tisícročiami ľudia kuru bankivskú domestifikovali a začali chovať na mäso a vajcia. Celé tisícročia ich však chovali v pomerne dobrých podmienkach tak ako to poznáme od svojich starých mám alebo od známych na dedinách - v malých kŕdloch v kurínoch, v ktorých majú hniezdočká a bidielka. Cez deň ich vypúšťajú na dvor, čiže majú dostatok pohybu, môžu hrabať, voľne zobať, vyválať sa v prachovom kúpeli a sú na čestvom vzduchu. Nie nadarmo stále pretrváva medzi ľudmi povedomie o tom, že domáce vajcia z dediny sú kvalitnejšie ako tie z obchodu. Bodaj by neboli, keď pochádzajú od zdravých sliepok chovaných v takomto luxuse.
Po druhej svetovej vojne však nastal rozmach priemyselného chovu zvierat vo veľkokapacitných železobetónových chovoch. Aby boli živočíšne potraviny čo najlacnejšie bolo treba chovať čo najviac zvierat na čo najmenšom priestore a za čo najnižšie náklady. Cenu za zlacnené potraviny však museli zaplatiť, a dodnes platia, zvieratá životom v neznesiteľných podmienkach. Tomuto osudu neunikli ani nosnice. Už to neboli zvieratá, o ktoré sa domáci chovateľ staral. Prestali byť živými bytosťami a stali sa strojmi na výrobu vajec. Väčšina vajec, ktoré kupujeme v obchodoch pochádza práve od takýchto utrápených sliepok.
Ale ak by sme hovorili iba o tom aké je to zlé, bolo by to málo. Problém nosníc má riešenie a veľmi jednoducho k nemu môže prispieť každý kto kupuje vajcia. Stačí si lepšie všímať čo kupujeme, prestať kupovať klietkové vajcia a začať kupovať iba vajcia z alternatívnych chovov. Snáď najlepším riešením sú vajcia z tradičných domácich chovov. Avšak nie každý a nie vždy má prístup k takýmto vajciam. Našťastie aj my, ktorí kupujeme vajcia v obchode máme na výber. Dnes už väčšina obchodných reťazcov ponúka niekoľko druhov neklietkových vajec. V niektorých prevádzkach už množstvo neklietkových vajec na pultoch prevysuje 50% z ponuky v danom obchode.
Zákaznici majú na výber z troch druhov neklietkových vajec a každý z týchto typov je zo zákona oznacený číslicou:
- Ekologické (BIO) vajcia - predstavujú najvyšší štandard chovu (číslo 0)
- Vajcia z voľného chovu - sliepky majú vonkajší výbeh (číslo 1)
- Podstielkové vajcia - sliepky v halách bez klietok, majú priestor, bidielka, hniezda, podstielku (číslo 2)
Každé vajce v obchode musí byť označené kódom priamo na škrupine. Príklad kódu: 2SKVK6-1. Číslica, ktorá udáva typ chovu je hneď na začiatku kódu. Za ňou nasleduje skratka krajiny pôvodu a za tým je bližšia lokalizácia chovu. Vedeli by ste určiť z akého chovu a z akej krajiny pochádza vajce s kódom z príkladu?
Vajce je z podstielkového chovu (2), pochádza zo Slovenska (SK) a chov sa nachádza vo Veľkom Krtíši (VK).
Vajce s číslom 3 na začiatku kódu, pochádza z klietkového chovu (ľahko si to zapamatáte pomocou hesla: „ Vajce s číslom tri - do košíka nepatri").
Ak vám povedzme až tak nezáleží na kvalite života zvierat, položte si jednoduchú otázku. Máte na výber vajce od dvoch sliepok, pričom jedna z nich je utrápená vypelichaná sliepka z klietky a druhá je zdravá čiperná sliepka z volného chovu. Z ktorého vajca by ste radšej pripravili jedlo svojim deťom, alebo nejakej dôležitej návšteve? Vyberiete si kvalitné vajce od spokojnej sliepky, alebo od sliepky, ktorá celý život stála na mieste a trpela?
To ako budú sliepky žiť záleží vo veľkej miere od nás zákaznikov. Život klietkových nosníc môžeme zmeniť. Nie sú to len vzletné slová alebo nedosiahnuteľné ideály. V západoeurópskych krajinách zvyšujúci sa spotrebiteľský záujem o neklietkové vajcia spôsobil a stále spôsobuje prebudovávanie mnohých klietkových chovov na neklietkové alternatívy. Tlak spotrebiteľov pimäl mnohé obchodné reťazce úplne vyradiť z predajní klietkové vajcia. V susednom Rakúsku iné ako neklietkové vajcia v obchode už iba tažko nájdete. Niektoré krajiny tiež prijali úplný zákaz krutého chovu sliepok v klietkach.
Situácia sa zlepšuje aj u nás. Pred tromi, štyrmi rokmi sme iné ako klietkové vajcia takmer ani nemohli v obchode kúpiť. Zvyšujúci sa dopyt zákazníkov sposobil, že obchodné raťezce začali ponúkať rôzne druhy alternatívnych vajec a za ostatné dva roky ich ponuka neusale rastie. Máme na výber najkvalitnejšie bio-vajcia ale aj podstielkové vajcia, ktoré sú cenovo porovnateľné s klietkovými.
Rast dopytu zákazníkov po neklietkových vajciach znamená menej sliepok v klietkach a viac sliepok, ktoré môžu žiť prirodzenejším a lepším spôsobom. My zákazníci máme veľký vplyv. Je načase, aby sme ho začali využívať. Aj v prospech zvierat.
.....................................................................................................
Zdroje: http://www.slobodazvierat.sk/Pozor-na-vajcia.97.0.html
