Na youtube sa tiež šíri pred pár týždňami spustený klip piesne Micheala Hearta We Will Not Go Down o vojne proti Gaze.
Kto má záujem o niečo viac nekomerčné, je tu The Dark Bob. V komentári hovorí: Ako Američan a ľudská bytosť, som vždy veril, že mojou úlohou je zastať sa štvancov, utláčaných a zotročených - kdekoľvek na svete. Viem, že moja vláda, zdá sa, častokrát myslí inak.
Ezzeldeen Abu Al-Aish je palestínsky lekár, ktorý roky pracoval v izraelskej nemocnici. Počas vojny proti Gaze kažďý deň podával správy o situácii do izrelského rozhlasu a televízii. Jedného dňa, keď mal práve hovoriť do televízie, z telefónu sa ozvali lekárove náreky a plač. Jeho dom, kde sa schovávalo 18 ludí z jeho rodiny sa stal terčom izraelskej armády. Izraelský moderátor sa pokúsil zorganizovať ich záchranu. Izraelská armáda na jeho naliehanie urobila výnimku a dovolila prevoz ranených do izrealeskej nemocnice. Zo štyroch zasiahnutých dcér Ezzeldeena tri neprežili. Keďže sa tento príbeh v priamom prenose dostal do izraelských televizií, vyvolal rozroch. Podobné príbehy by vedeli rozprávať stovky Palestínčanov. Tí sa však do televízie nikdy nedostanú. Sú to predsa iba bezmenné tiresky, ktoré treba obetovať pri rúbaní lesa. A z cudzieho sa tak ľahko obetuje. Vojna je sviňa.
Najdojímavejšie na vojne v Gaze mi pripadá, že tí istí ľudia, pre ktorých je zabíjanie civilistov (Izraelčanov) neospravedlniteľné, s takou ľahkosťou (alebo hranou ľútosťou) ospravedlňujú zabíjanie stonásobne viac civilistov (Palestínčanov). Tak buď je zabíjanie civilistov neprijateľné a neospravedlniteľné (čo si myslím ja), alebo je to potom vec šikovnosti ako prekrútiť argumenty, aby sa raz ospravedlnilo vraždenie jedných a raz vraždenie druhých. Smutné.
Už sa raz rozhodnime, že stojíme na strane života a nepozerajme na národnosť vraždených.
P.S. Ak to z kontextu nie je jasné: zabíjanie izraelských civilistov raketami Hamasu považujem za rovnako šialené a polutovaniahodné.
Civilisti, to sme my. Útok na civilistov kdekoľvek, je útokom na nás.
