Zákon proti BDS
Jednou z veľkých tém tohto obdobia bol zákon, ktorý kriminalizuje kampaň BDS (Boycot, Divestment, Sanctions). Kampaň vyzýva bežných ľudí, ale aj firmy, umelcov a vedcov, aby bojkotovali všetko čo más niečo spoločné s okupáciou Palestíny a s útlakom jej obyvateľov. Ku kampani vyzvala svet palestínska občianska spoločnosť v roku 2005. Od vtedy podpora pre kampaň BDS vo svete rastie. Rastie dokonca aj vnútri Izraela a medzi židmi. Mnoho izraelských umelcov napríklad odmieta vystupovať v židovských osadách postavených na palestínskej pôde. Izraelskí pravicoví politici sa rozhodli prijať zákon, ktorý kriminalizuje a trestá ľudí aj firmy, ktoré vyjadria podporu kampani BDS.
Deň pred plánovaným hlasovaním o zákone nahral svoj apel proti nemu aj zakladateľ Pink Floyd, Roger Watres.
Júl 11. Izraelský parlament schválil v poslednom čítaní tento kontroverzný a nedemokratický zákon. Každému občanovi Izraela, ktorý vyjadrí podporu bojkotu hrozí súd a niekoľko tisícová pokuta (v dolároch). Firmám ktoré bojkotujú židovské osady odoprú možnosť získavať štátne zákazky. Zákon sa stretol s obrovskou kritikou v Izraeli aj v zahraničí. Poslanec Nitzan Horowitz hovorí: „Jedná sa o zákon, ktorý je hanbou pre izraelskú demokraciu a spôsobuje, že ľudia vo svete majú pochybnosti či tu je vôbec demokracia."
Podľa Hassana Jabareena z organizácie Adalah, ktorá zastupuje izraelských Arabov „definovanie bojkotu ako občianskeho zla, predpokladá, že všetci Izraelčania majú zákonnú povinnosť podporovať ekonomický rozvoj osád na okupovaných palestínskych územiach. To znamená, že izraelské organizácie, ktoré majú zásadný odpor voči osadám sú v pasci: ktorýkoľvek osadník ich teraz môže neustále obťažovať a vyzývať ich aby verejne vyjadrili svoj postoj k bojkotu osád a hroziť im obrovskými pokutami ak mu vyjadria podporu."
Eyal Yinon hovorí, že „široká definícia bojkotu voči Izraelu je porušením základov slobody prejavu a niektoré časti zákona sú na hranici legálnosti".
Významný izraelský spisovateľ Amos Oz opísal zákon ako „najhorší z anti-demokratických zákonov schválených Knesetom (izraelským parlamentom). Zákon spraví z občanov kriminálnikov".
Podľa riaditeľa Asociácie občianskych práv v Izraeli, Hagaia El-Ada „zákon proti bojkotu bezprecedentným spôsobom poškodí slobodu prejavu v Izraeli a vyvolá oprávnenú kritiku proti Izraelu zo zahraničia."
Svet a židia proti okupácii
Marec 2.
Izraelský diplomat, Ilan Baruch, odmietol ďalej reprezentovať svoju vládu, pretože jej politiku voči Palestínčanom už nedokázal obhajovať. Hovorí, že označovanie kritiky izraelskej politiky za antisemitizmus je nepoctivé. "Skúsenosť ukazuje, že tento globálny trend sa nezmení, kým neznormalizujeme naše vzťahy s Palestínčanmi."
Apríl 21.
Izraelskí intelektuali vyzvali k vytvoreniu Palestiny. Novinár Sefi Rachlevsky vyhlásil: " Vyhlásenie samostatného štátu Palestínčanov je v záujme Izraela. Spejeme ku katastrofe, ak Izrael nezmení svoje smerovanie."
Apríl 28.
Vplyvní francúzski a franko-izraelskí intelektuáli, umelci, akademici a diplomati žiadajú vytvorenie Palestínskeho štátu. Vo svojom vyhlásení píšu: „Blízky východ je na križovatke. Pokračujúca kolonizácia Palestíny doviedla mierové rokovania do slepej uličky. V dôsledku zúfalstva môže vypuknúť tretia intifáda. V čase kedy si arabské národy obnovujú kontrolu nad svojim osudom, iba všeobecné uznanie Štátu Palestína v hraniciach spred vojny v roku 1967, s Východným Jeruzalemom ako jeho hlavným mestom, môže vytvoriť novú perspektívu."
Máj 27.
Izraelské osobnosti podpísali list adresovaný európskym vládam. Žiadajú uznanie nezávislosti Palestíny a jej prijatie do OSN. Medzi osobnosťami je napríklad Avraham Burg, bývalý predseda izraelského parlamentu, Ilan Baruch, bývalý veľvyslanec v Južnej Afrike a profesor Daniel Kahneman, nositeľ Nobelovej ceny. Píšu: "Mier sa stal rukojemníkom mierového procesu... Apelujeme na krajiny sveta, aby vyjadrili svoju ochotu uznať suverénny palestínsky štát..."
Máj 29.
Britský premiér Cameron sa vzdal funkcie patróna Židovského národého fondu (JNF) - organizácie, ktorá spravuje 90% pôdy v Izraeli a ktorá je zodpovedná za "judaizáciu" palestínskej pôdy.
Máj 31.
K štátom, ktoré vyhlásili, že čoskoro uznajú nezávislú Palestínu sa pridalo Španielsko.
Jún 3.
Bývalý šéf Mossadu (izraelskej tajnej služby), hovorí, že Netanjahuova vláda je nezodpovedná, bláznivá a ženie Izrael ku katastrofe.
Jún 4.
Tisícky Izraelčanov, zväčša židov, demonštrovalo za vytvorenie palestínskeho štátu.
Júl 8.
V Británii vznikla iniciatíva volajúca po uvalení zbrojného embarga voči Izraelu.
Júl 18.
Avi Mizrahi, jeden z najvýznamnejších generálov izraelskej armády kritizuje násilnosti páchané nelegálnymi židovskými osadníkmi. "Čo sa deje na tom území je terorizmus," opísal ich vyčíňanie.
Juliano
Apríl 4. Zamaskovaní palestínski útočníci zastrelili izraelského herca palestínsko-židovského pôvodu Juliana Mer Khamisa. Juliano bol synom židovskej matky a palestínskeho kresťanského otca. V jednom rozhovore pre rádio raz odmietol byť označený za izraelského Araba, povedal, že je „na 100 % Palestínčanom a na 100 % židom." Arna, jeho matka, v roku 1987 založila divadlo pre deti v palestínskom utečeneckom tábore Janin. To bolo zbúrané počas druhej intifády, kedy izraelské vojsko zrovnalo utečenecký tábor so zemou. V roku 2006 jej syn, Juliano, divadlo znovu postavil. Časti konzervatívnych moslimov však jeho činnosť prekážala, pretože narúšalo konzervatívnu morálku. Divadlo z ich strany zažilo pár útokov už v minulosti. Predpokladá sa, že tieto kruhy stoja aj za jeho smrťou. (Ďalší zdroj)
Vittorio Arrigoni
Apríl 15. Vittorio prišiel do Gazy na lodi, ktorá prelomila izraelskú blokádu v roku 2008 (v tom čase ešte Izrael nezastavoval tieto lode). Odvtedy doprevádzal palestínskych farmárov a rybárov, a chránil ich pred streľbou izraelských vojakov. Pri jednej takej akcii na mori bol ranený. Ocitol sa na zozname americkej ultra-pravicovej stránky, ktorá vyzývala na jeho zabitie. Zabila ho však šialená palestínska salafistická skupina. Za jeho prepustenie žiadali, aby Hamas prepustil ich väzneného lídra. Zabili ho ešte pred vypršaním ultimáta. Jeho heslom bolo: Zostaňme humánni.
Ich zavraždenie vyvolalo veľké sklamanie medzi Palestínčanmi a kritiku namierenú do vlastných radov.
Flytilla
Júl 8. Okrem Flotily slobody 2, ktorá mala za cieľ doplávať do Gazy sa na piatok 8. Júla pripravovala takzvaná letecká flotila, alebo Flytilla ako ju nazvali. Oficiálny názov akcie bol Welcome to Palestine (Vitajte v Palestíne). Spočívala v tom, že zahraniční aktivisti, priletia v tento deň na letisko v Tel Avive na pozvanie svojich palestínskych priateľov. Na letiskovej kontrole v Tel Avive svoj zámer navštíviť okupované palestínske územia nebudú skrývať ako vždy, ale otvorene povedia kam smerujú. V Palestíne ich potom čakala uvítacia oslava. Flytilly sa malo zúčastniť niekoľko sto ľudí najmä z Európy. Izrael sa však rozhodol, že im zabráni v ich návšteve Palestíny. Leteckým spoločnostiam poslal zoznam nežiaducich cestujúcich a tie na jeho žiadosť dotyčných nepustili do lietadiel. Niekoľko desiatkam aktivistov sa však podarilo priletieť. Na telavivskom letisku ich čakala izraelská polícia, ktorá pre nich pripravila špeciálne miestnosti...
Jednej britskej aktivistke sa podarilo prekĺznuť cez kontroly. Hneď po tom poskytla tento rozhovor:
Niekoľko Izraelčanov prišlo aktivistov uvítať na letisko. Držali nad hlavami nápisy Welcome to Palestine vo viacerých jazykoch. Krátko na to im nápisy strhli a odvliekli ich policajti. Novinár z Jeruzalem Postu, ktorý bol na mieste, hovorí, že boli napádaní viac radovými Izraelčanmi než políciou. Tá aktivistov čiastočne chránila pred rozzúrenými Izraelčanmi, ktorým sa pro-palestínska akcia vôbec nepáčila. Terčom ich zúrivosti sa stal i samotný novinár. Keď im povedal, že aktivisti „iba rozprávajú" jedna žena mu odpovedala „vráť sa domov, vypadni odtiaľto." On jej odpovedal „ja tu žijem". Okolo 40 aktivistov, ktorým sa podarilo priletieť do tel Avivu, polícia zadržala a držala ich bez právnika, na čo aktivisti zareagovali hladovkou.
Netanjahu v USA a Code Pink
Máj 23. Počas oficiálnej návštevy USA izraelský premiér Netanjahu vystúpil na konferencii AIPAC, izraelskej loby. Jeho prejav prerušilo niekoľko aktivistov z organizácie Code Pink. Kričali „okupácia palestínskeho územia je neobhájiteľná", „ničenie domov je neobhájiteľné" a podobne. Boli vyvedení zo sály za potlesku sňaly plnej lobistov. Jedným z aktivistov protestujúcich proti Netanjahuovi bol Ariel Vegosen. Hovorí: "Je pre mňa dôležité, aby som ako mladý žid dnes vystúpil a povedal Netanjahuovi a AIPACu, že ich hlasy ma nereprezentujú... Nedovolím, aby moja viera bola zneužívaná ako zbraň na ničenie domovov a životov Palestínčanov. Judaizmus ma učí aby som sa ozval, keď vidím utláčanie - diskriminácia nie je židovskou hodnotou a neprispieva k bezpečnosti Izraela."
May 24. Izraelský premiér Netanjahu mal prejav aj pred americkým Kongresom. Počas neho hovoril obvyklé klamstvá o tom ako jeho vláda robí všetko pre mier a ako Palestínčania robia problémy a nezabudol postrašiť Iránom. Kongresmani mu servilne tlieskali po stojačky každých dvadsať sekúnd ako voľakedy komunistickí politici sovietskym pohlavárom.
Jeho prejav narušila Rae Abileah, 28-ročná americká židovka z organizácie Code Pink, keď v sále zakričala „zastavte vojnové zločiny Izraela". Krátko na to bola odvlieknutá preč ochrankou a napadnutá členmi izraelskej loby (AIPAC). Skončila v nemocnici kam ju prišla zatknú polícia. Hovorí: "Je ohavné vidieť náš Kongres ponklonkovať sa Netanjahuovi, ako keby prezidentom Spojených štátov. Myslím si, že po vzhliadnutí jeho prejavu, by mal byť každý Američan rozhorčený. Progresívna spoločnosť musí povstať, nabrať odvahu a byť aktívna za spravodlivosť, slobodu a rovnosť na Blízkom východe ale aj tu u nás doma."
Vo vyhlásení Code Pink píše: „Premiér Netanjahu hovorí, že hranice z roku 1967 sú neubrániteľné. Čo je skutočne neubrániteľné, alebo neobhájiteľné, je okupácia územia, vyhladovanie Gazy, väznenie disidentov a neexistencia rovnakých práv v údajne demokratickom Izraeli. Ako židovka a ako americká daňová poplatníčka, nemôžem byť ticho, keď sú tieto zločiny páchané v mojom mene a za moje dane."
Singel Freedom For Palestine
Júl 4. One World v spolupráci s War on Want a ďalšími organizáciami vydali singel s názvom Freedom for Plestine (Slobodu pre Palestínu). Jeho cieľom je vyvolať vo svete solidaritu s Palestínčanmi a motivovať ľudí k bojkotu izraelskej okupácii, podobne ako kampaň proti juhoafrickému rasistickému režimu v 80-tych rokoch. Ešte pred jeho oficiálnym vydaním vyzývali ľudí, aby si singel kúpil cez iTunes aby tak zvýšili jeho šance dostať sa do hitparád. Jedným z dôvodov na jeho vydanie bol aj prípad kedy rádiostanica BBC vypípala z jednej pesničky slovo Palestine. Kampaňou v prospech singlu chcú dosiahnuť aby sa slovo Palestína už nemohlo cenzurovať. Singlu vyjadrilo podporu mnoho významných osobností, umelcov a aj firiem, napríklad skupina Coldplay, juhoafrický arcibiskup a bojovník proti apartheidu Desmond Tutu či kozmetická firma LUSH.
Izrael neprestáva budovať nelegálne židovské kolónie na území Palestíny. Dokazuje tým, že o mier nemá záujem. Neprestáva búrať domy Palestínčanov, vyháňať ich z ich pôdy a kradnúť im vodu. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás už vyše 6 rokov robí takmer všetko čo od neho Izrael chce, dokonca šiel do mini občianskej vojny s Hamasom aby dokázal, že chce spolupracovať s Izraelom. Ten však svoje útoky na Palestínčanov nezmiernil, naďalej ich okupuje a naďalej ich zabíja. Už nie je možné ďalej spoliehať sa na dobrú vôľu izraelskej vlády.
Palestínsky prezident sa preto rozhodol, že nebude donekonečna čakať kým sa Izraelu uráči prestať hrať falošnú hru na mier. V septembri bude OSN rozhodovať o prijatí Palestíny za svoj členský štát. Už odmietame byť rukojemníkmi hry na mierové rozhovory, ktoré sa v skutočnosti stali eufomizmom pre nekončiacu izraelskú okupáciu.
Chceme, aby členské štáty OSN, vrátane Slovenska, hlasovali za "Freedom for Palestine".
