Už vstup strany SaS do vlády bol poznačený zradou voličov, keď sa vzdala dvoch požiadaviek, ktoré zásadným spôsobom rezonovali v kampani: dekriminalizácie marihuany a registrovaného partnerstva. Vraj vytvorenie vlády z pravicových strán je pre Slovensko dôležitejšie ako nejaká marihuana a homosexuáli. SaSka chcela zaviesť odvodový bonus a reformy a strašne veľa skvelých vecí, tak na tie dve témy a na voličov, ktorí ju volili práve kvôli nim, sa vykašľala.
Ako principiálni pravičiari odmietali zvyšovanie daní. A čo urobila vláda, ktorú spoluvytvárali? Zvýšila daň z pridanej hodnoty. Jasne, na niečo sa museli vyhovoriť, na Fica. V zbavovaní sa zodpovednosti a hádzaní viny na iných sú páni a dámy zo SaS majstrami. Ale boli to oni, kto slobodne súhlasil so zvýšením daní. Nikto im predsa neprikladal pištoľ k hlave, keď hlasovali.
Ako principiálni pravičiari, kritizovali udeľovanie stimulov zahraničným investorom. Vraj tým znevýhodňujeme našich domácich podnikateľov a deformujeme trh. Podľa nich investorov netreba zo spoločných peňazí všetkých občanov podplácať, aby k nám prichádzali, ale treba vytvárať podnikateľské (a daňové) prostredie, ktoré bude pre nich lákavé. OK. Dodržali SaSkári slovo? Nie. Keď dostali pod palec príslušné ministerstva aj oni podľahli vydieraniu investorov a poskytli im štedré stimuly. Naposledy teraz nedávno Samsungu. Keď kórejský obor pohrozil, že odíde zo Slovenska, minister za SaS ho utekal stimulovať. Veď dobre, ale nech sa netvária, že sú principiálni a, že držia slovo.
SaSkári sú známi ako bezúhonní ľudia, ktorí sa snažia, aby štát míňal čo najmenej peňazí. Čím menej bude štát míňať, tým menšie budú môcť byť nie len dane, ale aj korupcia. Ale spomeňme si na kauzu Liberálny dom, kedy si SaSkárski poslanci chceli prefinancovaním kancelárií naliať štátne peniaze do súkromného podniku. Alebo kauzu Hayekovci, kedy firma spoluvlastnená poslancom Chrenom (a Švejnom za Most-Híd) vypracovávala pre vládu drahé a nie veľmi originálne analýzy. Tak ako? Má štát šetriť, alebo má míňať peniaze daňovníkov na hlúposti? SaSkári sa akosi nevedia rozhodnúť. Jedno hovoria, iné konajú.
Pamäť sa vracia?
Schopnosť Sulíkovcov meniť názory je v skutku obdivuhodná. Pamätáme si ako minister kultúry prišiel s hlúpim nápadom zrušiť Rádio FM. A pamätáme si s akou rýchlostou (prakticky zo dňa na deň) zmenil názor, keď sa za krátko nazbieralo niekoľko tisíc rozhorčených fanúšikov facebookovej stránky za zachovanie rádiostanice.
Pamätáme si, že medzi prvými plánmi ministra Mihála bolo zrušenie 678 eurového príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Minister svoj pochabý nápad rýchlo stiahol. Len nevieme, či tak urobil pod tlakom premiérky, ktorá sa proti nemu postavila, alebo sa zľakol vlny nevôle, ktorá proti jeho návrhu vo verejnosti vznikla.
K vizitke SaS patrí aj spôsob ako nakladajú s Budmerickým kaštieľom. Keď presiakli na verejnosť prvotne informácie o tom, že túto kultúrnu pamiatku, ktorá desaťročia slúžila spisovateľom, sa minister Krajcer chystá predať do súkromných rúk, počuli sme dementy, že sú to iba ohováračské fámy. Vzápätí sa však ukázalo, že minister plánuje „iba" nepredĺžiť nájom Literárnemu fondu a kaštieľ ponúknuť na prenájom niekomu inému za trhovú cenu. Výsledok? Od mája je kaštieľ nevyužitý, chátra, stráži ho SBSka a ešte z neho aj miznú artefakty.
Zaujímavé kotrmelce robili Sulíkovci v otázke platov poslancom. Minulý rok prišiel Sulík s geniálnym zákonom, ktorý poslancom rozmrazil platy. V čase, kedy ľudia trpia následkami krízy, v čase, kedy sú požiadavky tak učiteľov ako aj lekárov odbíjané s tým, že si nemôžeme dovoliť „grécku cestu", Sulíkov vzorec mal poslancom zvýšiť platy o 300 až 600 eur. Ešte pred niekoľkými týždňami toto zvýšenie platov SaSkári obhajovali. Snahy ostatných strán znovu zmraziť poslanecké platy SaSka označila za obyčajný populizmus. Parlament napokon zmrazenie platov schválil takmer jednohlasne, čiže aj s hlasmi SaS. Ak je ich pôvodne tvrdenie pravdivé, potom sami seba usvedčili z populizmu.
SaS sa štylizuje, a zrejme to bude jedným z posolstiev celej jej kampane, do role principiálnej strany, ktorá drží slovo aj vtedy, keď je to nevýhodné, ktorá hovorí pravdu, nepodlieha nátlaku a ktorá ide proti prúdu. Armáda Sulíkových blogerov toto posolstvo komunikuje už od pádu vlády. Pritom táto krátka exkurzia do neďalekej minulosti ukazuje, že Sulík a SaS nemajú problém zmeniť názory aj zásadným spôsobom, keď sa im to zdá výhodné.
Ak pre vytvorenie pravicovej vlády pred rokom s takou ľahkosťou obetovali dve dôležité témy, mohli pre udržanie vlády zmeniť názor aj na Euroval. Ak bolo pred rokom a pol také dôležité, aby Slovensko malo túto pravicovú a reformnú vládu, mohlo to byť pre nich dôležité aj teraz. Ale nebolo. Zrejme marketingoví stratégovia poradili, že ak sa začnú profilovať ako anti-európska strana principiálnych hrdinov, ktorí sa neboja postaviť proti všetkým, môžu získať populistické body navyše.
Pred par týždňami, po páde vlády dala SaS na svoju facebookovú stránku upršanú fotku z predvolebnej kampane a k nej slogan: „Sme strana aj do zlého počasia". Mali si tam dať radšej: „Kam vietor tam kabát." Bolo by to výstižnejšie.
