Mnohí si povedia: „Kruté, ale musí to byť. Sú to predsa teroristi a chcú nám ublížiť, nemôžme s nimi jednať v rukavičkách". Omyl. Nikto nevie koľkí z väznených ľudí sú naozaj teroristami, a koľkí z nich sú úplne obyčajní ľudia, pastieri kôz, taxikári, študenti, atd. Ak medzi nimi sú teroristi, treba ich v spravodlivom súdnom procese odsúdiť. Za sedem rokov bolo postavených pred vojenský súd iba 26 väzňov a iba traja boli doposiaľ takýmto súdom odsúdení. Z celkového počtu takmer 800 ľudí väznených na Guantanáme už prepustili 520, čím vlastne uznali ich nevinu. Títo nevinní ľudia však museli prejsť niekoľkými rokmi psychických a fyzických útrap, ktoré im už nikto neodčiní. Ďalších 250 ľudí je naďalej držaných vo Väznici.
USA Georga Busha a ich západní spojenci rezignovali na vlastné princípy spravodlivosti, aby nás ochránili pred... Pred kým nás to vlastne chránili?
Napríklad pred taxikárom z Afganistanu. „Wazir Mohammad sa prišiel na kontrolné stanovište opýtať čo sa stalo s jeho priateľom taxikárom Sayedom Abbasinim. Zadržali ho tam v predchádzajúci den. Namiesto odpovede aj Mohammada odviedli do amerického väzenia a označili za člena al-Kájdy. Neskôr oboch previezli na Guantánamo. Po krátkom čase priateľa prepustili bez obvinenia, ale aj kompenzácie. Wazira Mohammada prepustili za rovnakých podmienok, ale až po roku. Jeho rodina má za sebou peklo a jeho prvý syn sa narodil zatiaľ čo bol vo väzení." (Zdroj: Amnesty International)
Zo stránky Amnesty vyberám ďalšie dva ľudské príbehy:
„Nemajú úctu k nám ani k nášmu náboženstvu. Korán hádžu o zem a donaha nás vyzliekajú," povedal YOUSEF al-SHERY, ktorého zadržali ako 16-ročného.
Tak ako ostatní väzni na Guantáname, nosí oranžovú kombinézu. Na začiatku ho držali v drôtenej klietke v tábore X-Ray, cez deň naň pálilo slnko a v noci trpel veľkou zimou. Rodičia Yousefa si mysleli, že zomrel. Čo sa naozaj stalo zistili, až keď úrady Saudskej Arábie zverejnili jeho fotografiu a informáciu, že je zadržiavaný na Guantáname. Oficiálne ich však informovali až o rok neskôr
Yousef sa pripojil k 200 väzňom, ktorí držali hladovkový štrajk. Právnikovi povedal, že asi po siedmych dňoch bez jedla väzňov previezli do miestnej nemocnice kde im intravenózne dávali lieky a násilím ich kŕmili. Yousef bez anestetík dostal do nosa trubicu. Po dvoch dňoch kŕmenia aj ostatní väzni vracali veľa krvi. Vojaci si z nich robili posmešky a preklínali ich: "Pozrite sa, kam vás dostalo vaše náboženstvo".
Yousef al-Sheri je na Guantáname od 16. januára 2002 bez súdu a obvinenia.
JUMAH al-DOSSARI je z Bahrajnu. Na Guantáname je od januára 2002. Dvanásťkrát sa pokúsil o samovraždu. Právnikovi na rozlúčku napísal list: "...Chcel som, aby sa svet a spravodliví ľudia v USA znovu pozreli na celú situáciu a na chvíľu v sebe prežili okamih pravdy... Prečo s väzňami na Kube doteraz nedošlo k žiadnym záverom? Dokedy bude pokračovať ich tragédia? Kedy to skončí a pôjdeme domov k svojim rodinám a deťom? Nemal by som sa uchýliť k smrti, ale čo iné už môžem urobiť?"
Vláda USA nás chránila aj pred britskými mladíkmi s pakistanskými koreňmi, ktorí išli na dovolenku k rodine do Pakistanu - ako som pochopil, jeden z nich sa tam išiel oženiť. Keď USA zahájili vojnu proti Afganistanu, išli sa tam pozrieť a pomáhať ľuďom. Počas vojnového chaosu boli spolu s masou ďalších ľudí pozatýkaní a držaní v strašných podmienkach a potom prevezení do Guantanáma. Ich príbeh bol spracovaný vo filme The Road to Guantanamo. Tu je krátka recenzia filmu:
Oficiálna stránka filmu: http://www.roadtoguantanamomovie.com/
Čo si mnohí ľudia neuvedomujú je, že takáto politika nie len, že je nehumánna, ale ohrozuje aj nás samotných. Otvára dvere k praxy väzneniu kohokoľvek kto sa vláde (americkej alebo inej) znepáči pod rúškom „boja proti terorizmu". Nie je totiž potrebné vzniesť obvinenie, nie je potrebné umožniť riadnu právnu ochranu a zadržaného môžu roky mučiť bez postavenia pred súd. „Terorizmus" sa stal zaklínadlom, pri ktorom ľudia strácajú rozum, zabúdajú na vlastné hodnoty a sú ochotní dovoliť vláde robiť s cudzími ľuďmi čokoľvek, len aby získali ilúziu bezpečia.
Možnosť zneužitia protiteroristických zákonov proti nám samým nie je iba hypotetická. V minulom roku rakúske úrady využili protiteroristické zákony a zatkli niekoľkých ľudí pracujúcich v oblasti ochrany zvierat. Tri mesiace ich držali vo väzbe bez obvinenia. Na nátlak organizácii z celej Európy ich nakoniec prepustili.
Právne obmedzenia represívneho aparátu neexistujú len tak nadarmo. Sú tu nato, aby nás chránili. Ich nenápadná deštrukcia začína pri väznení udajných teroristov, ale nikto nevie kde to môže skončí. Ak sa vzdáme zákonov, ktoré nás chránia pred zlovôľou vlád, bude len otázkou času, kedy si prídu pre nás, pre vás, pre vaše deti, susedov. Stačí, aby vás označili za teroristov a hneď stratíte status človeka. Dokázať, že ste teroristom nebude treba, stačí vás za takého iba označiť. Páči sa vám taký svet? Mne nie.
Preto som (opatrne) rád, že po rokoch konzervatívnej vojnovej vlády majú USA prezidenta, ktorý už vo volebnej kampani prisľúbil zatvorenie Väznice a už aj urobil prvé kroky v tomto smere. Do roka má byť zavretá. Barack Obama si trošku dáva na čas, a nerobím si veľké ilúzie o tom, že tento prezident bude ideálny, ale aspoň urobil prvý krok smerom k skončeniu tohto šialenstva a k návratu k „tradičným hodnotám našej civilizácie".
