Desaťročia ide všetko hladko, tak ako v iných arabských štátoch. Diktátori - niektorí podporovaní Spojenými štátmi, ako napríklad v Saudskej Arábii, iní nepodporovaní USA, ako napríklad v Sýrii - držia svoj ľud v strachu a každý, kto sa opováži vzdorovať ich moci je nemilosrdne potrestaný. Brutalita štátnej moci je bežnou súčasťou každodenného života.
A potom prišiel ten deň...
Dvadsaťšesťročný Tunisan Mohamed Bouazizi ťažko pracoval od mladého veku, aby zarábal na seba a pre svoju chudobnú rodinu. Jeho poslednou prácou bol pouličný predaj. Keďže na túto prácu nemal povolenie, policajti mu skonfiškovali jeho stánok. Nebolo to prvý krát kedy sa mu niečo také stalo. Ale 17. decembra padla posledná kvapka. Zamestnankyňa mestského úradu ho verejne ponížila, rozkopala mu stánok, dala mu facku a napľula do tváre. Po incidente sa Mohamed Bouazizi šiel sťažovať ku guvernérovi. Keď ho odmietol prijať polial sa horľavinou a zapálil sa pred jeho úradom.
Bouazizi sa stal symbolom neznesiteľnosti života širokých más v Tunisku a svojím zúfalím činom inšpiroval ich k vzbure. Nasledovali bezprecedentné niekoľkotýždňové protesty v Tunisku, ktoré prinútili prezidenta utiecť z krajiny. Prvýkrát sa v arabskom svete stalo, že ľud, bez toho aby bol vedený armádnymi generálmi, relatívne nenásilným spôsobom zvrhol diktátora.
Úspech tuniskej revolúcie sa stal inšpiráciou pre arabské obyvateľstvo v ostatných krajinách. Začalo sa uvažovať o domino-efekte a špekulovať, ktorý z arabských diktátorov bude nasledovať. A Egypťania rozhodli, že to má byť ich prezident.
Mladí, sekulárni a vzdelaní Egypťania začali na facebooku plánovať veľké protesty na utorok 25. január. Podobne ako Tunisania aj oni mali svojho „Abouaziza", za svoj symbol si vybrali Chaleda Saida, mladého Egypťana dobitého a zavraždeného policajtmi. Podľa neho boli pomenované aj facebookové stránky zvolávajúce protesty („Všetci sme Chaled Said" alebo „Elshaheed", teda mučeník).
25. januára sa demonštrácií zúčastnili desiatky tisíc Egypťanov, voči ktorým tvrdo zasiahla polícia. Ale lavína sa už nedala zastaviť. Ľudia prelomili strach a každý deň boli protesty väčšie a väčšie. Desiatky tisíc pokojných demonštrantov boli bití obuškami, rozháňaní vodnými delami, slzným plynom a streľbou ostrými nábojmi. V prvých dňoch zomrelo okolo 100 ľudí. Nedemonštrovalo sa iba v Káhire, ale aj v Alexandrii, Sueze a v každom významnejšom meste. Stotisícové protesty sa vláda pokúsila potlačiť vypnutím internetu a mobilnej siete v celej krajine. Demonštrácie však narástli na miliónové. Mubarak sa pokúsil zastrašiť ľudí vypustením zločincov z väzení. Podplatil tiež svojich ľudí, aby začali rabovať v obytných štvrtiach. Ľudia však zorganizovali svoju vlastnú domobranu, ktorá bránila ulice pred banditmi. A potom sa Mubarak objavil v televízii a sľúbil ľuďom, že už v ďalších voľbách nebude kandidovať a že začne demokratizačné reformy v krajine. Časť demonštrantov mu uverila a začali sa rozchádzať domov. Na druhý deň však namiesto reforiem Mubarak poslal na demonštrantov sústredených na námestí Tahrír (Oslobodenia) davy svojich vlastných podporovateľov, z ktorých mnohí boli policajti v civile alebo ľudia, ktorí za to dostali zaplatené. V rukách niesli palice, nože alebo mačety. Niektorí dokonca prišli na koňoch a ťavách. Vzduchom lietali kamene a molotovove koktaily. Demonštranti si však svoje námestie ubránili a postavili si na jeho krajoch barikády, ktoré strážili.
Po dvoch týždňoch vlial novú motiváciu demonštrujúcim drobný mladý muž, ktorého polícia pustila na slobodu. Wael Ghoneim bol adminom facebookovej stránky, ktorá zvolal demonštrácie na 25. Januára. Polícia ho uniesla už v prvých dňoch protestov a dvanásť dní ho vypočúvala a držala v cele so zviazanými očami. Rozhovor, ktorý po prepustení poskytol televízii Dream TV dodal ľudom odhodlanie pokračovať až do víťazného konca.
Odhaduje sa, že doposiaľ bolo zabitých okolo 300 ľudí, a stovky, možno tisíce (nikto nevie koľko) sú väznení. Mubarak sa však stále drží svojho trónu a stále nie je jasné ako sa to celé skončí.
12. februára sa uskutoční celosvetová séria protestov na podporu demonštrantov v Egypte a v ostatných krajinách Blízkeho východu. Zhromaždenia sa budú konať v mestách po celom svete - a aj v Bratislave.
Príďte vyjadriť podporu ľuďom, ktorí nechcú nič iné než chceme my: slobodu, demokraciu, prácu, normálny dôstojný život. V sobotu o 14:00 na Hviezdoslavovom námestí medzi sochou Hviezdoslava a budovou SND. Okolo 14:30 sa presunieme pred Egyptské veľvyslanectvo, kde zapálime sviečky za obete mubarakovho režimu.
