Vo videu vidno obvyklý obraz - deti hádžu kamene. Toto však nie sú palestínske deti, ale deti židovských osadníkov. A nehádžu kamene do vojakov ako zvyknú palestínske deti, ale do nenásilných zahraničných aktivistov. Izraelský vojak, ktorého na videu počuť nestrieľa do deti, ako je to bežné, keď kamene hádžu Palestínčania, on im v ich násilnom správaní nijakým spôsobom nebráni, ich vyčíňaniu sa pokojne prizerá.
Zahraničná aktivistka s kamerou a jej spoločník (počuť iba jeho hlas) sú členmi ISM (International Solidarity Movement - Medzinárodné hnutie solidarity), organizácie združujúcej mierových aktivistov z celého sveta, ktorí prichádzajú do Palestíny a svojou prítomnosťou sa snažia brániť izraelským vojakom a osadníkom páchať násilie na Palestínčanoch. Často udalosti nahrávajú na kameru. Na tomto videu môžeme vidieť ako osadnícke deti hádžu kamene do aktivistov ISM a počuť aktivistku s kamerou ako „prijíma" údery od osadníckych detí. Blízko sa nachádzajúci izraelský vojak namiesto toho, aby sa snažili hádzaniu kameňov zabrániť, kričí na aktivistov, ktorí ho žiadajú o pomoc.
Aktivistka na vojaka tri krát volá: Môžeš prosím ťa zastaviť tie deti?
Vojak napokon odpovedá: Nie nemôžem.
Aktivistka: Je to tvoja práca.
Vojak: Je..m na svoju prácu. Choďte do Anglicka.
V tomto videu vidno útok davu už zväčša dospelejších osadníkov na niekoľko zahraničných aktivistov s videokamerami. Izraelskí vojaci iba bezradne poskakujú naokolo.
V prvom rade by som rád upozornil na to, že si netreba mýliť pojmy „Židia" a „židovskí osadníci". Sú to dve odlišné skupiny ľudí. Presnejšie povedané, židovskí osadníci sú iba podmnožinou širšej židovskej spoločnosti, tou nábožensky a nacionálne najextrémistickejšou - niečo ako sú o nás Kotlebovci. To čo platí o židovských osadníkoch preto neplatí o Židoch všeobecne - ako by niektorí ľudia radi implikovali. Medzi ostatnými Židmi majú osadníci síce aj podporovateľov, ale aj odporcov. Ti niekedy dokonca chodia chrániť Palestínčanov pred násilím osadníkov.
Problém so židovskými osadami vznikol po roku 1967. Dovtedy sa Izrael rozprestieral na 78% územia Palestíny. V šesťdesiatom siedmom Izrael obsadil aj zvyšných 22% krajiny. Na týchto 22 percentách má vzniknúť palestínsky štát. Podľa židovských náboženských extrémistov však dal Boh celé územie Palestíny Židom a oni sa cítia byť povolaní, aby jeho vôľu uskutočňovali bez ohľadu na následky. A tak začali vnikať na palestínske územia. Prišli niekam, povedali si, že tu založíme židovskú dedinu alebo mesto a usadili sa. Bolo a je im jedno, že to územie patri Palestínčanom. Svoju misiu berú smrteľne vážne a neváhajú na presadenie svojho „nároku" používať násilie a aj zbrane proti pôvodným palestínskym obyvateľom, vyháňajú ich z pôdy, ktorú po stáročia obrábali, nútia ich opúšťať svoje domy a prenechať ich osadníkom.
( Zdroj )
Jednou z izraelských ľudskoprávnych organizácii, ktoré monitorujú násilie židovských osadníkov je B´tselem. Jej názov je hebrejské slovo z Biblie, ktoré sa dá preložiť ako „na boží obraz", čím chce vyjadriť presvedčenie, že všetci ľudia boli stvorení rovnocenní. B´tselem rozdáva Palestínčanom videokamery, aby mohli dokumentovať násilie osadníkov, alebo aj izraelských vojakov.
Palestínčanom sa na kameru od B´tselemu podarilo natočiť napríklad tento útok židovských osadníkov z osady Suseya na rodinu palestínskych pastierov. Nech vás nemýli výzor útočníkov, sú to židovskí osadníci.
Pozrite si aj 15-minutovú reportáž o tomto prípade ako aj o iných prípadoch násilia osadníkov.
Na ďalšom videu židovská osadníčka hovorí o cieľoch osadníkov. Že v byte má „okno motivácie", pretože, keď sa pozrie cez svoje okno a má celé palestínske mesto Hebron pred sebou, vidí koľko práce majú ešte pred sebou. Ukazuje na palestínsky dom a hovorí, že tento im „ešte" nepatrí a potom hovorí o tom ako prevzali od Palestínčanov susedný dom a dodáva, že aj ten prvý dom sa časom "zjudaizuje".
No a potom sa to roztočí.
Osadníčka zatláča mladú Palestínčanku do domu, ktorý osadníkom „ešte nepatrí" naspäť za mreže a pletivo (tie sú tam preto, že osadníci často hádžu kamene na ich dom a rozbíjajú im okná - čo neskôr vidno aj vo videu). Osadníčka pritom Palestínčanke nadáva, že je ku..a, Palestínčanka osadníčke, že je suka. Osadníčka sa Palestínčanke vyhráža, že keď sa ona a jej dcéry opovážia vyjsť zo svojho domu, tak... a podobne...
Potom Palestínčanka ukazuje zo strechy domu a hovorí ako sú obkľúčení židovskými osadníkmi a vojakmi a ako sú nimi na ulici pred svojim domom pravidelne napádaní. Na záver vidíme praktickú ukážku osadníckeho útoku. Jej malý brat Šarif, šiel na nákup a teraz sa nemôže vrátiť domov kvôli násilnostiam osadníkov. Palestínčanka prosí izraelského vojaka, aby jej pomohol dostať ho bezpečne domov a aby zastavil násilnosti osadníckych detí, ten na ňu opakovane kričí „choď domov".
Na ďalšom videu od B´tselemu je zdokumentovaný útok obrovskej skupiny osadníkov na palestínsku dedinu Asira. Pri útoku strieľali z pušiek a hádzali kamene na Palestínčanov a na ich domy. Podľa svedkov do útoku boli zapojení aj izraelskí vojaci. Výsledkom bolo niekoľko zranených ľudí a poškodené domy.
Od minúty 1:20 vidno príchod jedného osadníka k palestínskemu domu a počuť jeho rozhovor s izraelským vojakom, ktorý síce kričí na osadníka aby prestal, ale nič viac. Osadník kričí späť na vojaka, že má Palestínčanov vyhodiť a že ak ich nevyhodí on, vyhodia ich osadníci sami. Medzičasom prichádzajú ďalší osadníci a odpočítavajú vojakovi minútu. Ďalej počuť nadávky a niekoľko kreatívnych nápadov: „zničme im rastliny" alebo „rozbime im mramor", či „mám slzný plyn, on otvorí okno, nastriekaj ho." Osadníci tiež objavujú hadicu, súčasť vodovodného systému domu. O niekoľko sekúnd počuť ako ju pretrhli a vyteká z nej voda.
Ako ste si mohli všimnúť v týchto videách, izraelskí vojaci tam nie sú, aby udržiavali poriadok a bezpečnosť všetkých obyvateľov, oni sú tam ako osobní strážcovia osadníkov. Strážia osadníkov pred prípadným násilím zo strany Palestínčanov, ale nechránia Palestínčanov pred skutočným násilím osadníkov. A tento vojak z ďalšieho videa to aj otvorene hovorí.
To čo vidíme je obvyklý problém: osadníci bránia palestínčanom obrábať svoju pôdu. Vzniká trma vrma medzi osadníkmi, Palestínčanmi a ľudskoprávnymi aktivistami. Na mieste je aj izraelská armáda.
Palestínčan sa vojaka pýta: „Ty chrániš osadníkov, je to tak?"
Vojak: „Správne. A koho mám chrániť teba?"
Ďalej s vojakom komunikuje kameramanka B´tselemu: „Nie je tvojou úlohou chrániť aj palestínskych obyvateľov?"
Vojak: „Nie, kdeže. Moja úloha je chrániť môj národ. Nie som zradca ako ty. Moja úloha je chrániť môj národ. Hanbite sa."
Vojak potom vyháňa Palestínčanov z pôdy. Kameramani B´tselemu žiadajú od vojaka aby predložil svoju identifikáciu. Vojak odmieta. Kameramani mu hovoria, že je povinný tak urobiť. Vojak odpovedá: „Nechcem".
O chvíľu aktivista ukazuje smerom do kopca na pole, kde osadníci ničia stromy a hovorí mu: „Mal by si pozrieť tým smerom, kde lámu stromy".
Vojak: "To je tvoja úloha, nie?"
Aktivista: „Nie, to je tvoja úloha dohliadnuť na to aby nezničili tie stromy."
Vojak ukazuje opačný smerom, tam kde bývajú osadníci: „Nie, moja úloha je chrániť tieto domy a ľudí, ktorí tam bývajú. To je moja úloha."
Palestínčan na neho vykrikuje: „Možno je tvoja úloha vyzliecť si uniformu a pridať sa k nim."
Vojak potom trochu filozofuje: „V našej krajine je trest smrti len za jeden zločin. Za vlastizradu."
Aktivista: „A ty si zradca?"
Vojak: „Nie. Ty si zradca."
Aktivista: „Ty si vojak?"
Vojak: „Som vojak v Obrannej armáde Izraela. A som na to veľmi hrdý. Nie som obyčajný vojak, mám vojenskú hodnosť. A som na to veľmi hrdý"
Aktivista: „Máš dovolené takto rozprávať?"
Vojak: „Čo?"
Aktivista: „Je zakázané, aby si vyjadroval politické stanoviská".
Vojak: „Účel svätí prostriedky. V prvom rade mám svoju úlohu, až potom sa pozerám na spôsob. V prvom rade musím chrániť túto osadu. Až potom ma zaujíma ako rozprávam."
Toto boli samozrejme iba vybrané pikošky. Podobné násilné incidenty s ilegálnymi židovskými osadníkmi sú bežné a niekedy končia smrťou. Treba však povedať, že nie len Palestínčania sa stávajú obeťou osadníkov, ale aj naopak. Pred dvomi dňami Palestíčania zabili päť členov osadníckej rodiny. A treba tiež povedať, že nie všetci osadníci sú nacionálno-náboženskí extrémisti. Mnohí žijú v týchto ilegálnych osadách hlavne preto, že izraelská vláda im tu poskytuje rôzne finančné zvýhodnenia. Tak či tak, všetci osadníci sú si vedomí toho, že žijú na Palestínskej pôde, v rozpore s medzinárodným právom a že svojou prítomnosťou na Palestínskych územiach sa zúčastňujú na nespravodlivej okupácii.
Napriek tomu, že dnes už celé medzinárodné spoločenstvo, vrátane USA, považuje osady za hlavnú prekážku mieru medzi Izraelom a Palestínou, izraelská vláda pokračuje v ich budovaní, bez ohľadu na skutočnosť, že ich expanziou znemožňuje vytvorenie životaschopného a rovnocenného palestínskeho štátu na tých 22% územia ktoré zostalo z pôvodnej Palestíny. A bez vytvorenia palestínskeho štátu, mier nie je možný. Ešte je tu možnosť vytvorenia spoločného židovsko-arabského štátu na 100% územia, ale tomuto riešeniu sa predstavitelia Izraela bránia ešte viac.
Zvyknem hovoriť, že osadníci sú niečo ako „židovskí Kotlebovci". Stalo sa mi pár krát, že sa moji známi nad týmto pomenovaním pozastavili v zmysle: hádam tí osadníci nie sú až takí zlí. Ako môžete vidieť z tohto článku, toto prirovnanie naozaj nesedí. Osadníci a naši Kotlebovci sa v niekoľkých dôležitých ohľadoch odlišujú. Židovskí osadníci okupujú a protiprávne zaberajú cudzie územie - Kotlebovci nie. Osadníkov podporuje izraelská vláda, osadníci priam vykonávajú oficiálnu politiku Izraela - Kotlebovci nie. Osadníci používajú pri svojich násilnostiach aj strelné zbrane a to celkom legálne - Kotlebovci nie. Osadníkov chránia celé oddiely oficiálnej armády štátu Izrael - Kotlebovcov nechráni žiadna armáda (chvála bohu). Kotlebovcov je možno niekoľko stovák, osadníkov je 500 000, slovom päťstotisíc! Je naozaj nepatričné nazývať židovských osadníkov Kotlebovcami. Ideológiu majú síce podobnú, ale Kotlebovci pri osadníkoch vyzerajú ako úplní amatéri. Keby niektorý európsky štát podporoval „svojich" extrémistov iba sčasti podobným spôsobom, bol by zrejme vylúčený z EÚ. Ale Izrael môže robiť toto všetko a stále bude považovaný za demokraciu západného typu, za štát, ktorý patrí do „nášho" civilizačného okruhu a ktorý treba vždy chrániť. Tomuto štátu, ktorý 500 000 osadníkov mimo vlastného územia masívne podporuje v ich expanzívnej činnosti, súčasná slovenská vláda ponúka slovenské vojenské cvičiská na trénovanie jeho vojakov a pozýva sem jeho ministrov na priateľské návštevy.
(Nápis nasprejovaný osadníkmi: Arabi do plynových komôr. Zdroj )
Dnes je výročie fašistického Slovenského štátu. Tento deň Kotlebovci oslavujú. Občianska spoločnosť si naproti tomu každý rok pripomína dôležitosť boja proti fašizmu. Po minulé roky som sa zúčastňoval anti-fašistických občianskych protestov. Chcel som aj teraz, ale tento rok sa občiansky protest proti kotlebovským „oslavám" nekoná. Konalo sa však, a ešte stále koná, množstvo akcii v rámci programu Dosť bolo ticha. Ak ste sa ešte žiadnej z nich nezúčastnili, skúste si prelistovať ich program a zájdite na niektorú akciu. Hrôzy fašizmu si treba pripomínať stále. Treba si tiež pamätať, že fašizmus je nebezpečný vo všetkých jeho podobách. Preto, keď budete v tieto dni myslieť na nebezpečenstvo, ktoré pre demokraciu predstavujú Kotlebovci, spomeňte si aj na osadníkov.
.......................................
P.S. O dva dni si pripomenieme výročie zabitia americkej aktivistky Rachel Corrie izraelským vojakom.
