Pre mňa je Boh Pravda a Láska: Boh je etika a morálnosť; Boh je nebojácnosť. Boh je zdroj svetla a života, a predsa je nad a za týmto všetkým. Boh je vedomie. On je dokonca ateizmom ateistu.
Keby ma niekto požiadal definovať krédo Hinduizmu, jednoducho by som povedal: Hľadaj pravdu nenásilnými prostriedkami. Človek dokonca nemusí veriť v boha a predsa sa nazývať Hinduistom.
Náboženstvo je služba bezmocným. Boh sa zjavuje v podobe bezmocných a slabých. Ale my napriek svojim znakom na čele si ich nevšímame, teda nevšímame si boha.
Pred trónom všemohúceho budeme súdení nie na základe toho čo sme jedli, alebo kto sa nás dotkol, ale komu sme poslúžili a ako. Ak poslúžime jedinému človeku v núdzi, nájdeme priazeň v blízkosti Boha.
Vedome či nevedome, každý z nás občas slúži takým alebo onakým spôsobom. Ak budeme kultivovať zvyk slúžiť zámerne, naša túžba slúžiť postupne porastie a spraví šťastnými nie len nás, ale celý svet.
Nemôžem praktizovať Ahimsu (pozn: nenásilie) bez praktizovania náboženstva služby, a nemôžem nájsť pravdu bez praktizovania náboženstva Ahimsy. A niet iného náboženstva okrem pravdy. Pravda je Rama, Narayana, Ishwara, Khuda, Allah, Boh.
Neovládam prax Yógy. Cvičenie ktoré praktizujem, som sa naučil v detstve od mojej vychovávateľky. Bál som sa duchov. Zvykla mi hovoriť: neexistujú duchovia, ale ak sa bojíš, opakuj si Ramanamu (pozn: meno boha Ramu). Čo som sa naučil v detstve, sa stalo významnou súčasťou mojej duševnej oblohy. Je to Slnko, ktoré osvetlilo moje najčernejšie chvíle. Kresťan môže nájsť rovnakú útechu v opakovaní Ježišovho mena a muslim v opakovaní mena Allah. Všetky tieto veci majú rovnaký zmysel, a za rovnakých okolností prinášajú rovnaký výsledok. Avšak opakovanie nesmie byť iba pohybom pier, ale súčasťou samého vášho bytia.
Je osobným bohom pre tých, ktorí potrebujú jeho osobnú prítomnosť. Je vtelený do tela, pre tých, ktorí potrebujú jeho dotyk. On je najčistejšou esenciou. On jednoducho je pre tých ktorý majú vieru. On je všetkým pre všetkých.
Konieckoncov, všetci sa snažíme predstaviť si nepredstaviteľné, opísať neopísateľné, poznať nepoznateľné, a preto naša reč zlyháva, je nepresná a dokonca často protirečivá.
„Nemaj najmenšiu starosť o seba, prenechaj všetku starosť na Boha". - Toto sa zdá byť príkazom všetkých náboženstiev.
Yajna (pozn.: čin pre blaho ostatných, bez nároku na odmenu) prišla so samotným stvorením sveta. Toto telo nám bolo dané, iba preto aby sme slúžili nim celému stvoreniu. A preto, podľa Gíty, ten kto konzumuje jedlo bez toho aby ponúkol Yajnu, konzumuje kradnuté jedlo. Každý čin človeka žijúceho čistým životom má mať charakter Yajny. Tým že Yajna nám bola daná našim narodením, sme dlžníkmi celý život, a preto navždy zaviazaný slúžiť univerzu.
A každý deň ráno, ten kto verí v Bhagawat Dharma má venovať svoje myšlienky, slová a skutky Krišnovi, a iba až keď vykoná tento akt zrieknutia sa alebo venovania, má právo niečoho sa dotknúť alebo vypiť pohár vody.
Mnohí ľudia, ktorí jedia mäso, ale dodržiavajú zásadné cnosti súcitu a pravdy a sú bohabojní, sú lepšími Hinduistami ako pokrytec, ktorý neje mäso.
Lekári ma uistili, že problém vysokého tlaku je výsledkom duševného napätia a starostí. Ak je to pravda, je pravdepodobné, že som sa zbytočne zaťažoval starosťami, zbytočne som sa trápil, a tajne som prechovával hnev, túžby, atď... Fakt, že nejaký incident narušil moju rovnováhu, napriek mojim vážnym snahám, neznamená, že ideál Gíty je chybný, ale že moja oddanosť jej ideálu je chybná. Ideál Gíty je pravdivý na veky, moje porozumenie ideálu a snaha ho dosiahnuť je plná chýb.
Moja skúsenosť ma naučila, že mám vždy pravdu z môjho uhlu pohľadu, a môj názor je často nesprávny, z uhla pohľadu mojich čestných kritikov. Viem že obaja máme pravdu z našich uhlov pohľadu. A toto vedomie ma chráni pred tým, aby som im pripisoval rôzne úmysly. Sedem slepých mužov, ktorí opísali slona siedmimi rôznymi spôsobmi mali všetci pravdu zo svojho uhla pohľadu, a mýlili sa z uhla pohľadu ostatných šiestich, a mali pravdu a zároveň sa mýlili z uhla pohľadu muža, ktorý dobre poznal slona. Veľmi sa mi páči doktrína mnohorakosti reality. Práve táto doktrína ma naučila súdiť moslima alebo kresťana z ich vlastných pozícii. Predtým som zvykol prejavovať odpor voči neznalosti mojich oponentov. Dnes ich môžem milovať, pretože mám to šťastie, že sa viem na seba pozrieť ich očami a naopak. Chcem objať celý svet svojou láskou.
Veríme v rovnocennosť všetkých náboženstiev. Nachádzam najväčšiu útechu pri čítaní Tulsidovej Ramayany. Našiel som útechu aj pri čítaní Nového zákona a Koránu. Nepristupujem k nim s kritickým postojom.
Rovnakým spôsobom, všetky náboženstvá sú v zásade rovnocenné. Ak čítate Korán, musíte ho čítať očami muslima; ak čítate Bibliu, musíte ju čítať očami kresťana; ak čítate Gítu, musíte ju čítať očami Hinduistu. Načo je dobré vypichovať detaily a vystaviť ich na posmech? Zoberte si prvú kapitolu Genezis, alebo Matúša. Čítame dlhý rodokmeň a nakoniec sa dozvieme že Ježiš sa narodil z panny. Je to slepá ulička. Ale musím to čítať celé očami kresťana.
Neverím v zmysluplnosť toho, keď ľudia hovoria iným o svojej viere, najmä keď je to s úmyslom konvertovať. To nie je v súlade s vierou. Vieru treba žiť, potom sa propaguje sama.
Moja logika môže vytvoriť a zničiť množstvo hypotéz. Ateista ma môže prevýšiť v debate. Ale moja viera je o toľko mocnejšia ako môj rozum, že môžem vyzvať celý svet a povedať „Boh je, bol, a vždy bude".
