Nechcem pred vami skrývať, že som si vedomí mnohých povier pestovaných pod rúškom Hinduizmu. Bolestne si uvedomujem všetky povery, ktoré sa tvária byť Hinduizmom, a nemám strach nazvať veci pravým menom. Neváhal som nazvať nedotknuteľnosť najväčšou poverou. Ale napriek všetkým poverám, zostávam Hinduistom. Pretože neverím, že tieto povery sú súčasťou Hinduizmu. Samotné kánony interpretácie obsiahnuté v Hinduizme, ma učia, že čokoľvek čo nie je v súlade s pravdou, ktorú som vám vysvetlil, a ktorá je skrytá v mantre, ktorú som spomenul, musí byť odmietnuté ako nepatriace do Hinduizmu.
Nie som zástanca doslovného chápania svätých kníh. Snažím sa chápať duch rôznych svätých textov sveta. Používam test Pravdy a Ahimsy (pozn: nenásilia), ktoré nám ponúkajú samotné písma aby sme ich podľa nich mohli interpretovať. Odmietam čo neprejde testom, a osvojím si všetko čo je s ním v súlade. Odmietam príbeh o shudrovi (pozn: najnižšia kasta), potrestaného Ramachandrom zato, že sa opovážil naučiť Védy. Odmietam ho ako neskoršiu vsuvku. A v každom prípade, verím v Ramu, perfektnú bytosť v mojej mysli, nie ako historickú osobu, o ktorej živote sa môžeme dozvedieť rôzne fakty podľa postupu historických objavov. Tulsidas nemal nič spoločné s historickým Ramom. Ak by sme to posudzovali testom histórie, jeho Ramayana by bola hodná skončiť na smetisku. Ako duchovná skúsenosť, jeho kniha je takmer neprekonateľná, aspoň pre mňa. A opäť, neprisahal by som na každé slovo v Tulsidovej Ramayane. Je to duch knihy, ktorý ma uchvacuje.
Yajna znamená čin určený pre blaho ostatných, bez nároku na odmenu (...) Preto, aj z pohľadu Ahimsy, nie je Yajnou obetovať nižšie zvieratá ani pre službu ľudstvu. Nie je podstatné že obetovanie zvierat má údajne miesto vo Védach. Podstatné je, že takéto obetovanie nemôže prejsť cez test Pravdy a Nenásilia.
Nikto nepopiera, že nedotknuteľnosť je starou inštitúciou. Ale ak je to zlo, nemôže byť obhajovaná na základe svojej starovekosti.
To čo dnes vidíme nie je čistý Hinduizmus, ale často jeho paródia. Inak by nepotreboval moju obhajobu, ale hovoril by sám za seba,...
Nemôžem opísať moje pocity k Hinduizmu lepšie ako prirovnaním k mojej manželke. Hýbe mnou tak ako nedokáže žiadna iná žena. Nie, že by nemala chyby. Odvážim sa povedať, že chýb má omnoho viac než sám vidím. Ale je tu pocit nezničiteľného puta. Podobne to cítim k Hinduizmu, so všetkými jeho chybami a obmedzeniami. Nič ma tak nepovznáša ako hudba Gíty alebo Tulsidovej Ramayany, jediné dve knihy Hinduizmu, ktoré poznám.
Môj Hinduistický inštinkt mi hovorí, že všetky náboženstvá sú viac menej pravdivé. Všetky pochádzajú od toho istého Boha, ale všetky sú nedokonalé ľudské nástroje. Skutočné hnutie Shudhi by malo byt založené na tom aby sa každý snažil stať dokonalým vo svojej viere. V takomto pláne charakter by bol jediným testom. Aký má význam prechádzať z jednej strany na druhú, ak to neprináša morálny rast? Aký má význam snaha niekoho konvertovať pre službu Bohu, ak tí čo sú v mojom košiari každý deň popierajú Boha svojimi činmi? (pozn: Shudhi - hnutie za návrat hinduistických konvertitov na Islam a Kresťanstvo k Hinduizmu)
Určite pokladám tkanie na kolovrátku za prednejšie ako praktizovanie náboženstiev rôznych denominácii. Ale to neznamená, že sa ich máme vzdať. Myslím iba, že dharma-cesta, ktorú by mali nasledovať veriaci všetkých náboženstiev ich presahuje, a preto hovorím že brahman je lepším brahmanom, muslim je lepším muslimom, Vaishnava je lepším Vaishnavom, ak pokrúti kolovrátkom v duchu služby.
Čitateľ si všimne, že som úmyselne nepoužil slová „božský pôvod" v súvislosti s Védami alebo inými svätými knihami. Pretože neverím v exkluzívnu božskosť Véd. Verím, že Biblia, Korán a Zend Avesta sú rovnako božsky inšpirované ako Védy. Moja viera v hinduistické sväté texty ma nenúti prijať každé slovo a každý verš ako božsky inšpirovaný. Ani netvrdím, že mám priame poznanie o týchto skvelých knihách. Ale tvrdím, že poznám a cítim základné pravdy a učenie svätých textov. Odmietam byť viazaný interpretáciou, nech je akokoľvek učená, ak je v rozpore s rozumom alebo zmyslom pre morálku.
Boh je aj nie je vo Védach. Ten kto číta duch Véd, vidí boha vnútri. Ten kto sa upína na slová Véd, je literalista.
Niektoré príbehy vyrozprávané v Puránach sú nebezpečné, ak nepoznáme ich vzťah k súčasným podmienkam. Shastry by boli smrteľnými pascami, keby sme mali riadiť svoj život podľa každého detailu v nich alebo podľa postáv opísaných v nich.
Pre skeptikov, ktorí cítia úprimnú pochybnosť v súvislosti s Ramayanou, by som poradil aby nepriali mechanicky nikoho interpretáciu. Mali by vynechať tie časti o ktorých pochybujú. Netreba prijať nič čo je v rozpore s pravdou a Ahmisou. Bolo by čírou perverznosťou tvrdiť, že zato, že podľa nás Rama podvádzal, aj my môžeme podvádzať (...) Buďme ako mýtická labuť, ktorá odmieta vodu a prijíma iba mlieko, naučme sa ceniť si len to dobré a odmietnuť zlo vo všetkom. Nikto a nič nie je dokonalé, iba Boh.
Napriek tomu, že nemôžem hovoriť z pozície autority založenej na priamom poznaní, mám plnú dôveru v čistotu Véd, a preto bez obáv môžem vyhlásiť, že hriechy nedotknuteľnosti nemajú oporu vo Védach. No dodal by som, že bezohľadu nato čo všetko sa pripisuje Védam, ak je to v rozpore so zmyslom pre morálku, musí to byť odmietnuté ako odporujúce duchu Véd, ba čo viac, ako odporujúce elementárnej etike.
Odpoveď Gándiho na otázku, kde nachádza autoritu: Je tu (ukazuje na svoju hruď). Posudzujem každý svätý text, vrátane Gíty. Nemôžem dovoliť aby svätý text prevýšil môj rozum. Verím, že hlavné knihy sú inšpirované, ale sú poznačené procesom dvojitej filtrácie. Za prvé, prichádzajú cez ľudského proroka, a potom prechádzajú cez komentáre vykladačov. Nič v nich neprichádza priamo od Boha. Matúš môže priniesť jednu verziu textu, Ján môže priniesť inú verziu toho textu. Nemôžem sa vzdať svojho rozumu a upísať sa božskému zjaveniu. A v prvom rade, „litera zabíja, duch oživuje".
Ďalším kánonom pre interpretáciu, je skúmať ducha namiesto pozorovania litery. Tulsidova Ramayana je pozoruhodná kniha, pretože je plná ducha čistoty, súcitu a piety. Je v nej verš, ktorý dáva bubny, shudrov, hlupákov a ženy do jedného vreca, ako vhodných pre bitie. Muž, ktorý cituje tento verš, aby mohol biť svoju ženu je zatratený. Rama nielen že nebil svoju ženu, on sa snažil aby bola vždy spokojná. Tulsidas jednoducho vložil do svojej básne príslovie používané v tom čase, netušiac, že budú existovať surovci, ospravedlňujúci bitie svojich manželiek na základe tohto verša.
Ale sväté texty nemôžu prevýšiť rozum a pravdu. Sú určené pre očistenie rozumu a pre osvetlenie pravdy. Nezapálim koňa, zato že Védy odporúčajú, tolerujú alebo schvaľujú obetovanie. Pre mňa Védy sú božské a nepísané. „Litera zabíja". Duch je ten, ktorý dáva svetlo. A duch Véd je čistota, pravda, nevinnosť, cudnosť, pokora, jednoduchosť, odpustenie, pobožnosť, a to všetko dáva človeku vznešenosť a odvahu.
