Nestačí, aby predstavitelia Izraela a Palestíny uzavreli mier na makroúrovni. Skutočný mier znamená zmierenie aj na mikrúrovni, aby jednotliví Palestínčania nevideli v Židoch nepriateľov, aby nespájali ich etnickú/náboženskú príslušnosť s krivdami, ktoré v ich mene spáchali predstavitelia Izraela. To isté samozrejme platí aj recipročne o Izraelčanoch-Židoch vo vzťahu k Palestínčanom. Skutočný mier znamená, že Palestínčania aj Izraelčania-Židia budú v sebe navzájom vidieť v prvom rade ľudí, s ktorými môžu mať normálne priateľské, susedské, pracovné a aj rodinné vzťahy.
Takýto mikro-mier a spolupráca už dnes funguje u veľkého množstva Židov aj Arabov. Prejavuje sa napríklad aj v hudobnej oblasti. The Guardian v júli priniesol článok o neobyčajnom spojenectve dvoch metalových hudobných skupín. Izraelská kapela Orphaned Land a palestínska kapela Khalas sa vydali na spoločné turné po Európe, ktorým chcú šíriť posolstvo zmierenia a spolupráce. Zvlášť pieseň Brother od izraelskej skupiny by sa mohla po textovej aj hudobnej stránke páčiť aj ne-metalistom:
Orphaned Land v nej spieva o príbehu nepriateľstva medzi Židmi a Arabmi, ktorý siaha k ich spoločnému praotcovi Abrahámovi. Kým Abrahám so svojou manželkou Sárou nedokázal počať syna (ani dcéru), so slúžkou Hagar mal syna Išmaela. Potom otehotnela aj Sara a narodil sa im syn Izák.
Podľa židovskej (biblickej) verzie príbehu, musela Hagar so svojim synom odísť preč, pretože Izák ako manželský syn dostal prednosť pred nemanželským Išmaelom. Podľa arabskej verzie, Hagar zostala, pretože jej syn bol prvorodený. Obe verzie sa nezhodujú ani na tom, koho chcel Abrahám obetovať bohu. Arabi hovoria, že na oltári na hore ležal Išmael a teda on je legitímnym dedičom svojho otca, Židia to isté tvrdia o Izákovi. Podľa oboch tradícií, Židia pochádzajú z potomstva Izáka a Arabi pochádzajú z potomstva Išmaela. Preto Arabi a Židia hovoria o sebe navzájom ako o "bratrancoch". Orphaned Land v piesni v mene Izáka hovorí Išmaelovi: Odpusť mi, brat môj.
Spolupráce medzi Palestinčanmi a Židmi v hudobnej oblasti je viac. Peknú pieseň o mieri naspievali aj izraelský spevák David Broza s palestínskym spevákom Wisamom Muradom:
A môžeme spomenúť ešte aj spoločnú arabsko-izraelskú hudobnú skupinu White Flag (Biela zástava), v ktorej hrajú traja hudobníci z Gazy a traja hudobníci z Izraela:
Nedá sa pri tejto téme nespomenúť West-Eastern Divan Orchestra založený v roku 1999 izraelsko-argentínskym dirigentom Danielom Barenboimom a americko-palestínskym intelektuálom Edwardom Saidom, v ktorom hrajú Židia (najmä z Izraela) a Arabi z Palestíny, ale aj iných arabských štátov a dokonca aj hudobníci z Iránu:
Ludia tieto dve úrovne (makro a mikro) často miešajú dokopy. Keď sa im nepáči politika Izraela, tak nadávajú na Židov, keď sa im nepáči čo robia predstavitelia Palestíny, nadávajú na Palestínčanov. Chyba. Vzťahy medzi Židmi-Izraelčanmi a Palestínčanmi, chvála bohu, nie sú len násilie a boj. Môžem mať veľmi kritický postoj k politike Izraela a pritom mať blízke, až dôverné, vzťahy so Židmi. A niekto so židovským pôvodom môže mať veľmi kritický postoj k politike Hamasu, Fatahu, alebo iným predstaviteľom Palestínčanov a pritom mať blízke, až dôverné, vzťahy s Palestínčanmi.
Našťastie, čo píšem nie je nejaká abstraktná teória. Je to žitá skúsenosť mnohých Židov, Izraelčanov, Arabov, Palestínčanov, nie len v Izraeli a Palestíne, ale aj v zahraničí - napríklad aj tu na Slovensku. Bol by som rád, keby ľudia rozlišovali tieto dve roviny a keby popri svojich politických názoroch vnímali aj túto medziľudskú rovinu. Pretože ak aj Palestína a Izrael uzavrú mier, vydrží a bude fungovať len vtedy, keď bude podporený miliónmi malých "mierov" medzi jednotlivými Palestinčanmi a Židmi-Izraelčanmi. Napríklad takými, aký je medzi mojim tretokolenovým bratrancom Georgeom z Nazareta a jeho židovským kamarátom (vzdialeným "bratrancom" po Izákovej línii) Eranom Zamirom.
